Písmák ženy, ktoré odišli do pralesa ll.
moje deti sa nikdy
neponášali na tie druhé, hodené
do tohto sveta ako kus mäsa
boli to priezračné
Krátky list na rozlúčku
Drahý Albert,
týmto listom
opradeným legendami o Amazonkách
o nikdynekončiacich mrakodrapoch
pani sidónia
V dnešných ťažkých časoch
je moderné
zaobstarať si na čiernom trhu
mŕtvolu (pre jej mnohostranné využitie alebo len tak
legenda o nebeských ľuďoch a starešinovej dcére
Niekedy veľmi dávno
naozaj veľmi dávno
asi tak štyritisíc rokov späť
stroskotala v týchto lesoch
návrat
raz som niekde čítala
že veľryby neumierajú na starobu
že sa jedného dňa
proste nevrátia
poltergeist
Je ich ešte stále veľa
brečtanových domov a múrov v ružiach
ktoré majú
pred bránou výstražnú tabuľu: pozor.
čarodejnice nie sú feministky
nakoniec si predsa sľúbil
že si ma zoberieš
ešte než sa splní najbližší spln
vyzliekol
bazén
tak predsa pominul, ďalší rok
čo rok hlbší, smútok
kdesi
pradávno v nás
dnes si o sebe každá žena myslí, že je čarodejnica
dnes si o sebe každná žena myslí
že je čarodejnica, stačí
keď sa posledný deň jej mäsožravého
cyklu
ženy, ktoré odišli do pralesa
najpôvabnejšie sú ženy
a dievčatá
ktoré tvrdo pracujú
v botanickej záhrade pri spomienkach
báseň o upíroch
milujem mesiac iba preto
lebo je taký bledý
ako telo bez krvi
ako upír
zmiznutie v mori
V noci sa mi snívalo
že si ma premenil na dym
z cigarety virginie woolfovej
že pre teba neznamenám viac
o mužoch a kvetoch
Raz mi jeden chlapec
na zadnom sedadle v aute povedal
že som krajšia než noc nad Grónskom
že chutím ako popkorn v kine
mimozemské bytosti
Povedz nám o sebe všetko
skutočne všetko a nevynechaj ani to
čím by si chcel byť, keby si nebol
človekom
stará opustená pivnica
Do starej opustenej pivnice
sa už nikto neodváži vkročiť
akoby to bola rozvodnená rieka, ale nie je
sa tam čoho obávať
slnečný pozemok
Niekedy som predsa len bývala šťastná. Ato, čo pre mňa vpätnástich bývalo šťastie, vidím teraz jasnejšie: nenormálnu, bezhlavú túžbu utiecť zdomu. Nebolo ale kam. Prešla sotva celá noc, aja som znova ležala pred dverami bytu.
spomienky na patagóniu
Keď si Láva prvýkrát prisadla knášmu stolu, mala ne sebe červené šaty aveľký slamený klobúk. Najskôr sa predstavila Kristíne, podala jej ruku, napochytro, akoby týmto aktom mohla prísť osvoju poctivosť. Aj ostatných dievčat sa sotva dotkla (všetky boli už na prvý pohľad nedočkavé a to ju odpudzovalo), iba moju dlaň držala vo svojej celú večnosť. Pokožka jej pritom svietila, na dotyk bola vlhká a horúca, lebo takmer každú noc pršalo aona sa potom prebúdzala tak isto prudko ako dážď.
zbohom, raketoplán
Zem sa trasie. Trasie sa Diana. Vliezla ku mne do postele (na to sa zobudím), drkoce zubami v mojej posteli a kvíli, že dnes určite umrieme. Lenže tu, takmer na samom kraji sveta, sa predsa nič zlé nemôže stať, tornádo ani záplavy.
tyranosaurus rex
Cesty sú ako dračie mlieko. Valia sa zvrcholca hôr rovno do údolia. Viem, že Terezka nemá rada hory, dlhé túry, bútľavé kosti v úžinách. Nemá rada ani voňavé ihličie.
pozostatky pána karolmana
Cez otvorené okná do domu pretekala hlučná voda. Motýle na stojanoch sa ani len nezachveli. Akoby ich ozubený čas nadobro uspal.
Pamätáš si na Karolmanovu výstavu chrobákov.
ďaleko
iba
ulica mrzne
ulica svitá, na jej konci vlas
acelkom šedivý muž
chesbet
Občas som Gabrielovi nerozumela. Keď ma pozoroval spoza rohu a ceril dlhé tesáky. Vždy sa večer tajne vykradol zizby, chodil po studených chodbách a rozlieval sa po nich ako melasa.
Denné svetlo ho až príliš rozptyľovalo.
monológ s potápačom
predpotopná
vždy pred ďalšou potopou
vzduch prejde starými hodinami
história kávy
voda sa varila
vderavom hrnci
len tri stupne od vrelosti lávy
bublala afŕkala