Osudy snov ľudí z Dažďového domu

 

 

1

 

hovoria o mne, ze sa mi paci

stratit, bez pozvania a kvetov

do tepla dazdoveho domu

 

…dobrovolne a s usmevom vstupuje dnu…

…ani nezaklope…

…ma s tym domom vztah…

 

kazde jedno slovo

je ako hadzat psovi kost,

uz si nikto nepamata stena 

krehky dom na sirupovom vrchu

predtym nez som prisiel

 

nemam im to za zle,

ved to vsetci vieme:

 

v teple medzi nami

trochu pootvorim dvere,

zhasnem svetlo,

nejdem spat

 

2

 

zivot v dazdovom dome

a vsetko ostatne, vir zivota,

stretnutia, spoznavanie veci

a nakoniec i veci samy

 

vsetko – take – iste – ako – bolo – predtym

 

omamujuca lahostajnost zivota

k tebe ta robi este lahsim

 

3

 

zo vsetkych slov najviac nenavidim PATRIM

 

sedim na jeho konci,

na konari vyznamu

 

4

 

nezasunuta stolicka za stolom

zacala byt otravna a nudit,

namiesto nej som teda zabil muchu

 

kratky zivot muchy

mi pripomenul seba preto

nabuduce zvazim

dalsi nevyhnutny krok

 

5

 

cestou z prace

sa pohravas s metaforou noci

 

obratne odbijas prvu vlnu klise

adjektiv a banalnych obrazov

slova ako cierny, chomut, chmary, cern

nie su to co hladas

 

napadne ta, ze aj teba

niekto hlada

a potom sa ta vzdava

 

ako keby si bol zabudnuty prach pod dverami

(alebo este menej)

 

 

 

 

 

 

 

---