Kytica z balónov

Plagáty po celom meste pútajú pozornosť, okrem bohatého programu, súťaží, spevu, tanca, divadielok, sľubujú aj vzácneho hosťa z Prahy – Lucku Vondráčkovú. Jej sen, jej idol, s jej pesničkami zaspáva, aj vstáva, má kazety, veľký plagát na skrini, fotografiu s vlastnoručným podpisom a venovaním – Čaves Péťo... - odpoveď na list, ktorý som za ňu napísala, do školy pôjde o rok, nepozná ešte všetky písmenká. Aj z nej raz bude speváčka presne ako Lucka.

Teší sa celý týždeň, nevie sa dočkať. Konečne. Prichádzame k námestiu, pódium je beznádejne obkolesené deťmi a ich rodičmi. Pokúšam sa s vozíkom nájsť miestečko, kde by kúsoček zazrela, ale márne. Na koncertoch bývajú aspoň veľkoplošné obrazovky, sedadlá stupňovito rozmiestnené nad sebou, tu nie je šanca niečo uvidieť. No čo, bude aspoň počuť, snáď pri autogramiáde sa pošťastí dostať ku nej bližšie.

Posledný pokus z druhej strany márny. Zrazu si nás všimol tatino s dievčatkom, ako zúfalo hľadáme výhľad a dostal nápad: „Vynesieme vozíček na pódium!“

„To nie!“ zdráham sa. „To si nemôžeme dovoliť, je tam ochranka.“

Mladý muž dlho nepremýšľa, vybehne za bodyguardom a vyjednáva.

„Môžete, ale matka musí zostať pri nej, z bezpečnostných dôvodov.“

Uchopíme vozíček, vynesieme do zadného rohu, sadám si na kraj podlahy, spustím nohy a koncert môže začať.

Prichádza Lucka, usmeje sa na copaté dievčatko vo vozíčku a spustí. Neuveriteľný zážitok. Že budeme súčasťou programu, to sa nám ani nesnívalo. Hudba nami preniká, spievame si  s ňou, všetky pesničky poznáme naspamäť, nerušia nás ani stovky očí, upretých smerom k nám. Dcérka dostáva obrovskú pestrofarebnú kyticu balónov, zviera ich v malej rúčke, no pohltená hudbou postupne uvoľňuje zovretie, ani si nevšimne, kedy sa jej vyšmykli a vzniesli k oblohe. Ľudia ich s úsmevom pohľadmi odprevádzajú. Drevená podlaha duní pod tanečnými krokmi speváčky, búrlivý potlesk, ešte, ešte, pridáva a je koniec.

Znesieme ju dole, zaradíme sa k čakajúcim na podpis, dostáva ďalšie venovanie na svoju fotografiu. Vidí ju celkom zblízka, ozajstnú, živú Lucku, takú milú, bezprostrednú a empatickú, pozerajú si do očí. Nádherné dopoludnie, zážitok na celý život. Škoda, že neznámy tatino sa niekde stratil v dave, nestihli sme poriadne poďakovať, netuší, čo pre malú znamenalo, byť tak blízko.