Svadba

Tak plynulo leto, chodila na dve noci, na tri, do veľkého auta sa zmestili oba vozíky. Navštívili jaskyňu, príbuzných v Novom Meste, večer sedávali v altánku. Tam jej Janík senior pri pivku porozprával o dcére z prvého manželstva, ktorú spolu s Blažkou vychovávali od dvanástich rokov, vlastná matka sa o ňu nestarala. Bývala u nich, chodila do školy, keď skončila strednú,  nahuckala ju proti nim, vraj Blažka im rozbila rodinu a odvtedy odmieta s nimi kontakt. Má aj vlastné vnúčatá a keby ich niekde stretol, nepoznal by ich. Petra mu vtedy povedala, že pre ňu je druhým tatinom, možno aj viac, ako vlastný. Večer pred spaním dostávala od neho pusu rovnako ako Janko.

Na jednej fotke a videu z bazéna v záhrade vyzerala byť aj šťastná. Mladí uprostred vo veľkých nafukovacích kolesách, Petra kopala nohami, Janka posúvala pred sebou, dospeláci – Janík, Blažka, Rasťo, stáli po stranách, Rasťova partnerka Adela točila.

Po návratoch písala správy na fejsbuk, ako bolo super, strávila víkend u priateľa.

Zasnúbili sa. Janko jej kúpil zlatý prstienok! Plánovali svadbu. Na fejsbuku.

Raz boli chlapi na nákupoch v Trenčíne, dali sme si stretko na terase obchodného centra. Len my štyria. Bez mamy Blažky. Popíjali, rozprávali, decká sa držali za ručičky. Petra veľa nenahovorila, o to viac Janko. Ako ju ľúbi, ako si nevie predstaviť život bez nej.

„Počula som, že plánujete aj svadbu,“ obrátim sa na neho.

„Áno, ja by som si Peťku hneď zobral, odpovedá nadšene.“

„A kde budete bývať?“ pýtam sa ho.

Pozerá na mňa, na ocka, nechápe.

„Kde si predstavuješ, že budete bývať? Kam privedieš svoju ženu?“

„No...asi doma.“

„Kde doma?“

„No doma. V Bošáci.“

„Myslíš v dome tvojich rodičov? Predpokladáš, že sa budú starať o vás oboch?“

„Poviem ti pravdu, Gabika, takto som o tom neuvažoval.“

„Ale mal by si. Ak ste deti, neplánujte svadbu. Deti sa neženia, nevydávajú. Ak ste dospelí, premýšľajte. Je príliš skoro na takýto vážny krok. Až budete spolu dlhšie, budete sa lepšie poznať, prečo nie. Aj vozíčkari uzatvárajú manželstvo, majú deti. Sedíte celé dni na internete, pozrite si, aké sú možnosti. Chránené bývanie, asistenti. Zvládli by ste to bez rodičov?“

Janko je nesvoj, nič nehovorí, len pozerá na ocka.

Janík senior je tiež zaskočený. Doma ho čičíkajú, nechávajú snívať, asi sa mu to zdalo odo mňa drsné.

„No áno, Janko. Gabika má pravdu,“ priznáva, keď Janko z neho nespúšťa oči.

Odvtedy slovo svadba nepadlo.

Netrvalo dlho a Petra začala riešiť ich vzťah s psychológom. Janko sa dožaduje intimity, jej sú dotyky nepríjemné. O bozkávaní nehovoriac. Láka ju aj cez deň do svojej izby, chce s ňou byť sám. Ona dáva prednosť väčšej spoločnosti. Radšej sa rozpráva s ocinom, maminou, vždy ide s nádejou, že tam bude aj Rasťo, brat gitarista. Rasťo je zamestnaný. Prichádza na rodinné oslavy, spolu s deťmi, bývalou manželkou aj súčasnou partnerkou. Nie každý víkend.

„Petra, keby si mala urobiť rebríček, koho máš v Bošáci najradšej, kto by bol na prvom mieste?“ pýtam sa jej.

Bez váhania odpovedá: „Rasťo, Jankov tatino, Blažka, Bambula.“ Ešte aj psík sa dostal pred Janka. Zo psov má panický strach, tých veľkých museli zatvárať, ale Bambula si ju získala, izbový psík na hranie, tej neodolala. Dovolila jej aj labky vyložiť na posteľ, podržala ju na kolenách, odfotila sa s ňou.

Čoraz častejšie odchádzala k nim so slovami: „Len keby tam ten Jano nebol.“

„Petra, to nejde. Ak nemáš rada Janka, prestaň k nim chodiť. To nie je fér. Oni ťa prijali za svoju, lebo si priateľka ich syna. Záleží im na tom, aby bol šťastný. Toto si vyjasni. Skús mu vysvetliť, že ho neľúbiš. Máš ho rada ako kamaráta. Ak vôbec. Podľa toho, ako o ňom rozprávaš, pochybujem aj o tom. Ak Janko bude súhlasiť, bude to v poriadku. Ak nie, nechaj ho, nech si nájde iné dievča. Nemôžeš využívať ich pohostinnosť a pritom Janka iba trpieť.“

„Keď s ním je nuda. On nemá vlastný názor. Tatino nám pustil írske tance, ja som chcela pozerať, musel to vypnúť, jeho to nebavilo. Chcel by sa iba bozkávať, mne je to odporné. Chcel, aby som si vyhrnula tričko a hladil ma po prsiach. Premohla som sa, ale vadí mi to.“

„Potom ho neľúbiš. Ak sú dvaja zamilovaní, túžia byť spolu, dotýkať sa. Prečo mu cez skajp hovoríš miláčik, ľúbim ťa, chýbaš mi, keď to nie je pravda. Zbytočne mu dávaš nádej.“

Toto riešime doma, s psychológom, s psychiatričkou.