Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNezmar bez palice
Autor
gabi tá istá
„Včera som mala také ľahké nohy, nepršalo, tak som sa vybrala do Kauflandu. Minula som pyridoxín, reku, kúpim si. Na chodníku stála taká pekná stará pani, zďaleka sa usmievala, ale nepoznala som ju. Pýtala sa – vy sa nebojíte pomedzi autá chodiť cez cestu?
Aha, je mi jasné, prečo sa usmievala. K smiechu alebo do plaču, chodiť cez koľajnice a hlavnú cestu mimo prechod pre chodcov.
Nie, ja si dávam pozor, hovorím jej. Bolia ma už nohy, okolo by som ísť nevládala. A ja už len s palicou, deväťdesiatka na krku, ale vyzerala mladšia. Ja mám osemdesiat osem, hovorím jej. Tak sme na tom skoro rovnako, ona na to. Neviem presne, koľko mala.“
Mama, mama, kedysi si aspoň sľubovala, že pôjdeš cez prechod. Teraz máš tú drzosť, hovoriť mi priamo do očí – do ucha, že si zasa neposlúchla.
„Varím šošovicovú omáčku, aj mlieko som si včera kúpila.“
„Prečo si sa minule bránila? Chceli sme ti doviezť kartón, nie, nie, ja ešte mám. Mlieko a minerálku môžeš mať do zásoby vždy, v škatuliach sa nepokazí, netreba čakať, až minieš posledné.“
Ignorácia, či nepočuje?
„Cestou naspäť už neboli veru ľahké. Ale chodiť musím. Keď bude pekne, musím ich rozchodiť.“
10 názorů
gabi tá istá
05. 02. 2018presne, Ľuboš...ak jej niekto navrhne, či by sa jej predsa len nešlo lepšie s barlou - palicou, umlátila by ho s ňou :)
gabi tá istá
05. 02. 2018Jarúšik, ty máš už nachodené do zásoby, s boľavou nohou, v mokrých botách, do kopcov...nestačila som ti s dychom ani pri čítaní
zvedavec, to je zaujímavá skúsenosť, vďaka, že si sa podelila
Mám isté problémy s chrbticou...pred 2 rokmi som mala taký stav, že som nevedela prejsť 150 m, bolela ma ukrutne - noha. Dostala som sa do nemocnice, tam ma dali ako-tak do poriadku a potom som už chodila, ale krívajúc, lebo noha naozaj bolela.
Pre mňa bolo prekvapivé, keď ma môj známy z ortopedickej nemocnice s údivom oslovil: "Vy krívate! Nekrívajte! Mozog si zvykne, nekrívajte!"
Došlo mi, že najlepšie bude, ak sa pokúsim prekonať! Dnes napriek tomu, že nález na chrbtici zmiznúť nemohol, vďaka tomu, že cvičím a chodím veľa - chodím bez bolesti a aj krívania.
Takže súhlasím s filozofiou tých dvoch stareniek. :)
Ani mě tvoje každodennosti neodrazují, naopak mě každá potěší, však víš, Gabika. Kór když už věkem tvé malé mamě šlapu na paty. Ale tak čilý jako ona si nepřipadám. (Spíš se cítím línější.)
gabi tá istá
05. 02. 2018Gora :)
Lerak, prvá návšteva ma potešila, že si sa vrátil, ešte viac, lebo už vieš, čo odo mňa môžeš očakávať a také obyčajné každodennosti ťa neodradili, naopak... vďaka
Tak. Teď se i Gora trefila. Dení (nejdůležitější) cesta mé matky, je trasa za čerstvým rohlíkem !
Chování matek neznají hranice. Ať jsou to hranice národů nebo jejich nátury chování. "Bojovnice spojme se!" Jako vystřižené z charakteristiky mé matky! Pěkné postřehy i napsaný příběh.