Životopis

Z každého rožku trošku

Životopis

 

 

     Študovala som na strednej ekonomickej škole. Myslím, že táto škola bola dosť o pred-

pisoch, presných postupoch a formách. Dupľom v čase socializmu.

 

     Prišiel čas preverenia našich vedomostí z písania životopisu. Takého, aký sa prikladá k žiadosti o zamestnanie. V ten deň som mala „úletovú náladu“ a tak môj životopis vyzeral takto /uvediem najzaujímavejšie časti/:

 

Neviem, či bolo pekne, či škaredo.

Poludnie, či polnoc.

Proste chcela som sa narodiť

a bolo mi to jedno.

 

Celý dom má nohy tam,

kde hľadáme hlavu

a hlava nerozumná

stratila hlavu.

 

Budúci otec v labyrinte izieb

nevie nájsť si cestu.

Treba volať sanitku.

Rýchlu a bezpečnú.

 

Kroky dunia do priestoru.

Za tie dvere on nesmie.

Chystá oslavu syna,

ale dcéra tiež nie je na zahodenie.

 

     Z písania som mala ohromnú radosť. Usmievala som sa popod nos a strašne som bola zvedavá akú reakciu vyvolám. Nebudem to ďalej naťahovať ako žuvačku. Snažiť sa urobiť čo najväčšiu bublinu, ktorá sa prilepí na nos. Náš profák nebol žiadny suchár a prejavil „pochop“ pre môj pubertálny úlet.  Bolo to za jedna. Po hodine mi však  povedal, že sa veru v zborovni radili, či päť, či jedna. Formálne, sucho vzaté to bolo zle. Slobodne, tvorivo, odvážne, za jedna.

 

     Tento úlet ani po mnohých rokoch nie je zabudnutý a stále vyvoláva na mojich perách úsmev.

Stál za to.

 

                                                                                         

Jún 2006

---