Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seChcem rozprávať, nie počúvať
Autor
gabi tá istá
„Volala mi Gita,“ oznamuje mama. „Že Rudo je smutný, že som na neho zabudla. Hovorím jej, Gitka! Tri razy som vám volala v piatok, nezdvihli ste mi. Vy nevidíte, že máte zmeškané hovory?! Začala mi vyprávať, ako sa pred chvíľou hádali, že by som tomu ani neverila, ako na seba kričali. Ale s kým ste sa hádali, Gitka? S Janou! No pochopíš to, Gabika? S dcérou. Ja si neviem predstaviť, že by sme my dve na seba kričali, že by sme sa hádali. Ani s nikým z rodiny.“
„Každá rodina to má inak. Sú také talianske, nakričia na seba, ale zasa to rýchlo vyprchá, zabudnú a ide sa ďalej akoby nič. Aj Ivana mala takú spolužiačku. U nás nebolo zvykom hádať sa, skôr sme sa trestali mlčaním. Najzdravší je taký stred. Nekričať, nehádať sa, ale diskutovať. No to už je ideál.“
„Stále som počula Ruda, že tam vykrikuje, ale Gita rozprávala a rozprávala a aj tak som sa nedozvedela, prečo sa vlastne pohádali. Hovorím jej, Gitka, daj mi toho Rudka, veď mu chcem zavinšovať! Rudo hneď začal, ako mu to bolo ľúto, že som na neho zabudla. Ale oni mi nikdy telefón nedvihnú. Naozaj nikdy! Len som mu povedala, všetko najlepšie, skočil mi do reči, že stále spomína, ako nám bolo dobre, keď sme chodili na dovolenky do Tatier. Tak ma najedoval, povedala som, tak spomínaj Rudko, aj ja budem spomínať. Maj sa dobre. A položila som to.“
14 názorů
Evženie Brambůrková
21. 04. 2020Malý úryvek obyčejného dne. A proto je jedinečný.
blacksabbath
19. 04. 2020mama je mama....mama má vždycky pravdu.....tak se má vždycky počúvat
gabi tá istá
19. 04. 2020pozdravujem - Luboš, Andělka
black, lenže Rudo má 96 a moja mama 91, tak mala počúvať ona, mladšia :)
blacksabbath
19. 04. 2020(barz šumne).....dobře to maminka udělala....starým lidem bychom měli naslouchat.....tolik nám toho mohou říct.......moc hezky jsi to napsala
Velmi k zamyšelní.I o mojí mamce, 93 let. Hluchá jak poleno. naslouchátka nechce, televize řve od rána do večera. Je to jasné, proč. Ne, že je hluchá.
Ach jo...
Hádky, řev, decibely – to není můj míšeňský šálek ledvinového té. Proto jsem, Gabi, rád, že my dva jsme na sebe ještě nikdy ani nezvýšili hlas.
gabi tá istá
19. 04. 2020áno, Jarko, na Zemplíne še hutori, Na Spiši še rečuje
Vnímam to rovnako, Gabi. Nepochybujem, že mamička vie. Starí ľudia by mali veľa rozprávať a my bysme mali veľa počúvať. Toľko nás toho ešte môžu naučiť, keď to dovolíme.
Ja som pri babke vždy bola ako pena. Mala som čo robiť, aby som vôbec porozumela, bo rečovala. :)
gabi tá istá
19. 04. 2020vďaka, Iren, áno, je menej tých, čo vedia aktívne počúvať, ale mamy sa musím zastať, za mlada jej to išlo, naozaj sa to prejavilo vo vyššom veku, akoby jej zostávalo málo času počúvať iných, keď ona potrebuje toho ešte toľko povedať
Učím ľudí aktívnemu počúvaniu... takmer nik to nevie. Nie je to až také ľahké.
Hocičo napíšeš, Gabi, momentku zo života, alebo niečo len tak pre radosť, vždy to má hlbokú pointu.
gabi tá istá
19. 04. 2020ale áno, Hanka, je to vekom, keď zasvieti slnko, budeš to vidieť inak
váhala som, či komentovať, lebo...
tu sa nedá vyhovoriť na vek, nepočúvať, len si povedať svoje...a očakávať súhlas
akosi mi smutno ostalo a nebude to len pochmúrnym počasím