Štyri sestry

 

Štyri sestry

 

 

 

Kde bolo - tam bolo, bola raz jedna „Ríša ozajstného kráľa“, kde Čas pomaly išiel, kde sa nerobili preteky s Časom, kde Čas nikomu nechýbal a kde nikdy Čas nezastal. Čas bolo totiž meno kráľa, ktorému toto kráľovstvo patrilo.

 

A tento kráľ, kráľ Čas, mal štyri dcéry. Volali sa: Jar, Leto, Jeseň a Zima. 

 

Jar bola krásna ako čerešňa v rozpuku. V očiach sa jej odzrkadľovali púčiky kvetov, jemne poľahnutých prúdom zurčiacich bystrín a vlasy pripomínali horské lúky, prebúdzajúce sa po dlhej treskúcej zime. Každý, kto ju zbadal, sa pousmial a zlepšila sa mu nálada. Bola vždy istotou, že ak sa človek stretol s Jarou, prežije ďalší rok. Rozdávala radosť a dobrý pocit už len svojou prítomnosťou. Lákala lesnú zver na potulky slnečnými lúkami a drobný hmyz ukrytý pred mrazom v dierach stromov zobúdzala slnečným lúčom. Všetci ju mali radi a už sa nevedeli dočkať, kedy príde. 

 

Princezná Leto mala oči čierne ako uhlíky po včerajšom táboráku a vždy rozpustené vlasy jej hrali farbami kvetov lúk a podlesí. Ráno sa pohybovala ľahučko sťa let motýľov hľadajúcich rannú rosu na byľkách tráv, ale večer bola rozšafná, nespútaná a mala rada radovánky a zábavy všetkého druhu. Jej horúci temperament vždy roztancoval všetkých naokolo a podvedome ich spájal, aby si pri pohári dobrého moku, za svetiel hviezd a svätojánskych mušiek, oddýchli po dlhej celodennej horúčave. 

 

Jeseň nosila vo vlasoch čelenku hnedozelených odtieňov a z jej pohľadu kdekto vyčítal vážnosť prebiehajúcich dní. Skoro ráno si schovávala svoju tvár do závoja z hmly. Keď vyšlo dopoludňajšie slnko, odhodila závoj a ukázala svoju dokonalú tvár, vylepšenú farebným mejkapom. Mala rada rôzne farebné kombinácie, ale obzvlášť obľubovala tmavozelenú s horčicovo hnedou a oranžovožltú s tmavočervenou. Bola štedrá. Každému, koho stretla, rozdávala huby a orechy priehrštím a ovocie a zeleninu po celých košíkoch. Chladným vetrom odprevádzala vtákov na ďalekú cestu na juh a drobnému hmyzu dopriala večerné slniečko, aby sa mohol pripraviť na príchod ďalšej sestry - Zimy. 

 

Zima - tá bola úplne iná ako jej sestry. Bledá. Oči mala ľadovo-bledulinko modré a tvár akoby vytesanú z vosku. Jej chladný pohľad pálil, až na lícach vytváral omrzliny. Bola chladná a neprípustná. Často viedla armádu ťažko obrnených mrakov na čele s vetrom. Územím, ktorým práve prechádzali, to dunelo, pískalo a svišťalo. Len sem-tam dovolila slnečným lúčom, aby osvietili jej tvár. Keď to však urobila, bola úžasná a krásna! Všetkým sa páčila, otáčali tváre k slnku a pociťovali slastné teplo na duši. Urobila im krásny deň, hoci len pár hodín.

 

Každá z týchto princeznej bola iná, ale všetky boli prekrásne a všetky boli kráľovými dcérami. Toho kráľa, čo sa volal Čas a ktorý dlhý čas veľmi dobre kraľoval. A tak ako každý kráľ, aj kráľ Čas časom zostarol a čas na kraľovanie mu vypršal. Začal sa vážne zaoberať myšlienkou, kto prevezme po ňom vládu nad „Ríšou ozajstného kráľa“. Nemal syna, mal však štyri dcéry, ktoré nadovšetko miloval. Ale ktorá z nich je tá pravá? Jar? Leto? Jeseň? Zima?

 

Fintu so soľou už Maruška prezradila a tak musel kráľ vymyslieť niečo nové. Trvalo to nejaký čas, pokým sa odhodlal. 

 

Dcéry predstúpili. Všetky boli rovnako krásne, rovnako múdre a rovnako dlho boli na svete. Tak ktorá?

 

Kráľ Čas poznal svoje dcéry nejaký ten čas a vedel, že najlepšie bude, keď vyjde von s problémom na rovinu. A tak aj urobil. Prezradil im do detailov, prečo ich dal zavolať a potom nechal čas mladej generácii, aby vyriešila tento rébus. Dcéry sa vzdialili a keďže boli veľmi múdre, nerozdelili sa, ale problém riešili spoločnými silami. Za krátky čas dospeli k riešeniu a znovu predstúpili pred kráľa - svojho otca. 

 

"Otec náš," najprv prehovorila jemným hláskom Jar," ďakujeme za dôveru, ktorú si nám dal a dovolil si nám, aby sme ti navrhli riešenie."

 

"Otec náš," s úsmevom sa pridala princezná Leto, "sme všetky tvoje dcéry, tvoja krv, a preto sme dali hlavy dohromady a uvažovali nad riešením."

 

"Otec náš," rozvážne pokračovala Jeseň, "ak dovolíš, navrhneme ti naše spoločné riešenie. Ty sa rozhodni, či je vhodné."

 

"Otec náš," chladným hlasom ukončila Zima," navrhujeme, aby sme vládli všetky spolu."

 

Kráľ ich vypočul a zobral si nejaký ten čas na rozmyslenie. Nakoniec rozhodol takto: 

 

"Vládol som dlhé roky a mám veľa skúseností. Viem, že vládnuť môže iba jedna. Vy všetky ste vhodné na vládcu, ale spolu vládnuť nemôžete. Preto som sa rozhodol, že sa budete striedať a každá z vás bude vládnuť našej „Ríši ozajstného kráľa“ rovnaké obdobie. Rozhodnite samé, ako dlhé má byť obdobie vládnutia. To bude vaša prvá úloha!"

 

Kráľ stíchol, zostúpil z trónu, podišiel k princeznám a každej z nich mlčky pobozkal čelo. Potom znovu pristúpil k Jari, chvíľu sa vážne zapozeral do jej očí, zložil si korunu a položil jej ju na vrch hlavy. "Ty začneš", povedal a nostalgicky odstúpil. 

 

Týmto odišiel kráľ Čas do dôchodku a dlhý-predlhý čas si ho užíval. Nenápadne sledoval svoje dcéry ako vládnu a bol s nimi nadmieru spokojný. 

 

Princezné sa rozhodli, že doba vládnutia bude tri mesiace, ale v prípade potreby na niekoľko dní jedna druhú zastúpi. Keďže boli štyri a 4 x 3 = 12, jedno kolo vládnutia dodnes trvá dvanásť mesiacov. 

 

No a to by nebola mládež, keby si nechcela aspoň niečo zjednodušiť!  Svoju „Ríšu ozajstného kráľa“ začali volať skratkou – „ROK“. 

 

---