Ozajstná žemľa

„Chalani len čo prišli, zapli telku, pozerali Sagana. Julko mi povedal, že keď ma nebavia bicykle, tak mám pozorovať tú nádhernú prírodu. On je v poslednej dobe taký nadšený prírodou, všade si všíma. Mňa to až tak nezaujíma. Ale keby si videla ich dvoch, jak to prežívali! Všetkých poznali po mene! Len sa na seba pozreli a už vedeli. Dlho to trvalo, ani scrabble sme nehrali.“ Mama pozorovala ich.

„Doniesla som im ten syr, tie kocky. A oni, že to sa nedá jesť samé, že to je do šalátov.“

„Mami, ty máš ešte ten balkánsky? Veď som ti vtedy hovorila, že si to máš spraviť s rajčinami, šalátom a paprikou, pokvapkať olivovým olejom a hlavne nesoliť, lebo on je slaný, nie ako Mozzarella.“

„Nič si mi nehovorila. Ty si mi ho len po Monike poslala. Tak si len bagetu rozdelili. Celkom som tým chalanom nemala čo dať.“

***

Mama sa vrátila z dialýzy. Na to, že je utorok, kedy končí až večer o deviatej, má nejaký svieži hlas.

„Vieš, čo sme dnes dostali? Žemľu! Naozajstnú žemľu! Je tam maslo, plátok šunky, plátok syra, aj kúsok šalátu. Už som ju aj okoštovala. To sa nedá porovnať! Chlapi síce hundrali, že len jedna, to je pravda, že bageta bola za dve žemle, ale nech.“

***

„Ela išla okolo, pýtala sa ma, či niečo nepotrebujem. Hovorím jej, nie, Ela, keby som niečo potrebovala, zavolám. Taká bola ochotná, že ona chodí každý deň do obchodu na bicykli, ide okolo, nerobilo by jej problém. A ty mi, Gabika, kúp vatu a Rajo maslo. Ale hovorím ti to s veľkým predstihom, ešte všetko mám.“

„Dobre, mami, píšem si.“

Na druhý deň.

„Ešte Ascorutin, lebo teraz beriem dva razy, ráno aj večer.“

Na tretí deň.

„Môžem ešte?“

„Jasne, hovor, píšem si.“

„Vajíčka, obaľovaný syr a cibuľu. Ale šak jako mi to ty doneseš? Zavolám Renátke, keď pôjde zajtra z roboty, nech sa u teba zastaví a dovezie  mi to.

Pre Renátku by bolo jednoduchšie, nakúpiť to cestou z roboty, ako ísť pre to na Sihoť a potom do Biskupíc. Mohla by som to dať aj jej kúpiť, ale keď polovica vecí je už u teba.“ Číta mi myšlienky?

„Dobre, mami. Ja by som ti to priviezla na bicykli, ale vieš, že ma bolí celý týždeň to hrdlo, nechcem ťa nakaziť, ani sa nadýchať studeného vzduchu. Škoda, že si to nepovedala, keď tu boli naši autom, teraz už do konca týždňa neprídu.“

„Doktorka sa ma pýtala, či si merám doma tlak. Pôjdem si dať odmerať Lydke.“

„Keď ti pôjdem kúpiť ten ascorutin, kúpim ti aj tlakomer.“

„Nie! Nekupuj, len sa opýtaj, koľko stojí. Jak to bude nejaká horibilná suma, tak ho nechcem!“

„Mamula, ja ti ho zaplatím.“

„Ešče čo?! Ja mám peňazí dosť.“

„Tak ti ho zajtra kúpim.“

„Nie! Len sa opýtaj.“

„OK.“

***

„Zavolala som Lydku, nech mi ide ten tlak odmerať ku mne. Na stole som mala vázičku s kvetmi, pár lupienkov opadalo. Skôr, než mi odmerala, pozbierala ich a išla zahodiť. Mne upratuje! Vždycky mi hovorí, jako tu mám upratané. To u nej, by si neverila! Ešte aj hovorí minule, taký tu mám neporiadok, no šak vidím, to mi nemusí ani hovoriť!“

***

„Som ti hovorila, že mi volala Gita? Tak sme sa pohádali! Som jej povedala, ty si daj, Gitka, toho Ficenka zarámovať a dívaj sa na neho jako na svatý obrázok! Lebo len ten bol dobrý a Matoviča máš v zuboch. Už sa s tebou o politike baviť nebudem!“