Ulomené uško

„Prečo si mala toľko obsadené? Už som chcela Betke volať, či nemám niečo ja s telefónom.“

„Volala mi Danka. Potrebovala sa o niečom poradiť, nechcela som ju hneď zrušiť. Myslela som, že sme už dohovorili, keď sa ti vybila baterka. Počula som, že sa snažíš znova dovolať, tak som Danku  na to upozornila a volám ti.“

„Pavla(Dankina mama) ešte chodí na prechádzky?“

„Danka s ňou chodí. Motá sa jej hlava, bojí sa, aby niekde nespadla.“

„Komu sa nemotá? Keby videla moje modriny, narážam do futier, ale to je normálne. Ozaj. Ani som ti nechcela hovoriť, že som spadla, ale musím sa pochváliť, ako som to zvládla. Bola som na seba pyšná. Išla som na balkón vyšplechnúť sós z kávy. Pri druhom dome mal auto pred garážou Julko Z. Zahľadela som sa, zakopla som o ten hnusný prah a už som sa videla, ako sprosto padnem. Ale rozkročila som nohy a pekne som na ten prah sadla. Nič sa mi nestalo. Uško z šálky sa odlomilo, ale čo po nej, hneď som ju vyhodila.“

„Mamula, ten prah je naozaj nebezpečný, neviem, kto to mohol takto vymyslieť. Choď tam čo najmenej.“

„Ja si vždycky dávam taký pozor, len teraz som sa zadívala a už to bolo.“

„Ty ešte stále vylievaš zvyšky kávy z balkóna? Sľúbila si nám, že to už robiť nebudeš. Pamätáš, čo bolo vtedy s tou tetou P.“

„Ale jej vadilo, keď som vylievala na sneh, že to bolo škaredé,“ odvrkne.

„Vysvetlila ti vtedy, keď si sa urazila, že to chodí zakrývať snehom, že nejde len o estetickú stránku, že to ani tej tráve nerobí dobre.“

„Nech mi nikto nehovorí, že tá troška, čo vyšplechnem vždy na iné miesto, môže tráve uškodiť!“

„Tak aspoň pre svoje bezpečie. Teraz, keď je už chladno, nesedávaš na balkóne, nesušíš tam prádlo, zbytočne dvakrát denne prekračuješ prah kvôli káve. Nechaj ho preschúť v šálke a vyhoď do odpadkového koša.“

„Šak to môžem aj cez sitko precediť a vyhodiť,“ odpovedá zmierlivo.