Už nikdy

„No čo mamula, čo robíš, keď je takýto čas. Lúštiš?“

„Nič. Celkom nič. Šak nevidím na to a ani sa mi nechce. Taká som lenivá, ani kávu sa mi nechcelo uvariť.“

„Mne sa tiež nechcelo ani nos vystrčiť, ale musela som pre lieky, kúpila som ti aj ten leukoplast.“

„Leukoplast? To som Renátke kázala.“

„Monika mi  v stredu hovorila, že potrebuješ.“

„Ja som včera večer Julkovi volala, že potrebujem, aj živočíšne uhlie, nech mi kúpia. Ja mám také sprosté to brucho. Ale takú náladu mal, neviem, čo mu bolo. Aj som sa ho pýtala a nechcel nič povedať. Niečo ho strašne muselo trápiť. Veď mi povedz, Julko, čo ťa trápi. Aj sa zdalo, že sa ide rozhovoriť, ale nechcela som to z neho páčiť.“

No nič sa mu nestalo. Len nebol zvyknutý na tvoje telefonáty. V stredu ti doniesli nutri drinky a vo štvrtok zavoláš, že potrebuješ leukoplast a živočíšne uhlie. Buď rada, že sa nerozhovoril, radšej si  hrýzol do jazyka.

„Nerob si starosti, určite nič vážne, veď v stredu si hovorila, že mal dobrú náladu.“

„Vieš čo, ja už nikdy nikomu nepoviem, že mám chuť na sladké!“

„Prečo mami?“ nechápem.

„Ja som vtedy nemala celkom nič. Ani puding, ani mlieko,  ani len keksíka. Teraz mi Jaro zapratal mrazák koláčmi.“

„V čom je problém? Veď ich nemusíš zjesť naraz. Každý deň si vyber jeden.“

„Ale mám plný mrazák koláčov!“

„Potrebuješ tam dať niečo iné a nezmestí sa ti?“

„Mám to teraz neprehľadné, ani neviem, čo tam je.“

„Aha.“

„A to nie sú koláče ako z Kočkovskej. To nakúpil také kadečo. Kopu cesta, málo plnky. Šak ten orechovník a makovník som poobkrajovala konce a zaliala pudingom. Voláko to schosňujem. Ale to je celkom iné, keď si sa len ty o mňa starala, jako teraz, keď sa začali všetci. Aj Julkovi som hovorila, že ty si vždy prišla na bicykli, keď som niečo potrebovala. Teraz sa nedá. Čudoval sa, že prečo sa nedá chodiť na bicykli. No šak už je zima.“

„No, nerobí mi to dobre, mami, pod ruksakom sa spotím, vonku mrholí, je sychravo, nemôžem si dovoliť hazardovať s krížami, kto by sa postaral o Petru. Keď sú ochotní tí, čo majú auto, som rada.“

„Veď ja by som to teraz od teba ani nechcela.“