Bez okuliarov

„Tak som prišla bez okuliarov. Som sklamaná. Myslela som, že mi predpíše nové. Povedala, že tak, jako ja nevidím, ani ona mi nevidí dovnútra cez ten šedý zákal. Ale, pani doktorka, keď som tu naposledy bola, povedali ste, že to netreba operovať! Ale kedy ste tu bola naposledy? Vtedy naozaj nebolo treba. Teraz je najvyšší čas. Pošlem vás na komplexné vyšetrenie...Pani doktorka! Ja, v mojom veku, na žiadne vyšetrenie nepôjdem! Chcem iba zoperovať šedý zákal. Aj bola trochu urazená. Hovorí, že naposledy som vás tiež poslala do nemocnice na vyšetrenie. Hľadám, hľadám, žiadne výsledky tu nevidím. Šak si hladaj, pomyslím si, ja som nikde nebola. Stretla som Jana V. a ten mi povedal, že je tam dlhokánska úzka chodba, čaká tam tridsať ľudí. Dobre, že si mi to Janko povedal, ani tam nejdem. Dala mi číslo, kde sa mám objednať. Zavolám tam zajtra.“

„Už si sa objednala, mami?“

„Bola som dnes na dialýze, zajtra sa objednám.“

„Volala si tam, mami?“

„Dnes som bola unavená, zavolám v pondelok.“

„Veď dnes je sviatok!“ konštatuje mama v pondelok. „To sa nikde nedovolám! Zavolám v utorok. Ale v nedeľu ideme na ten Vlčí Vrch, jak mi to v piatok zoperujú, či budem môcť ísť.“

„Nemyslím si, že by ťa objednali tak rýchlo. Veľa ľudí čaká. Cez koronu sa neoperovalo.“