Taká návšteva

„Ešte ich tam máš?“ pýta sa mama po návrate z dialýzy.

„Práve ideme pre Miša do roboty, sme vonku.“

„Tak ja ti potom zavolám, musím ti porozprávať o Lydke.“

„Môžeš, mami. Monka vezie Petru, Haňa ide so mnou pekne za ručičku, počúvam ťa.“

„Bola som jej včera večer vrátiť tanierik. Zavolala ma donútra. Len čo som si sadla, začala upratovať. Sadni si, Lydka! Prečo teraz upratuješ?! Mali tam dva poháre, nejaké prádlo. Si predstav, majú štyri izby! Prečo má byť prádlo v obývačke? Taká bola roztržitá, pýta sa ma, či chcem kávu. Nechcem. Či mi má dať niečo vypiť. Nie. Potom doniesla na tanierku zákusky z tej nedeľnej oslavy. Tak mi povedz, čo hľadala?!“

Žeby niečo zdravé, keďže vie, že máš pred vyšetrením na diabetológii?

„Zákusky mala domáce, či kúpené?“

„Domáce. Ja som si dala žerborezy, šak dobré boli, ale ja som robila iné. Ešte mala aj také...ale ja som viac nechcela. Ona je zakomplexovaná tá Lydka. A neviem prečo. Veď aj Ivo sa tam zastaví, aj mladá Lydka tam chodí, aj vnučka s malým. Tak z čoho? Aj ona má svoj vek, zdravotné problémy, neviem, čo za jej správaním stále hľadáš. Ferko tam driemal, horší, jak náš tato. Ten aspoň pri návšteve nespal. Ha ha. Na návštevách zaspával pravidelne, hlavne, keď si ho ty nepustila k slovu. Sem tam sa prebral, voľačo povedal, aby sme vedeli, že je tam. Noš, to je taká návšteva,“ zakončí svoje hodnotenie.