Trochu o ženách (non-fiction)

Bola záhadnejšia než Boh

Keby ju poznal Dylan

napísal by o nej stohy piesní

ale jej meno

by ani v jednej nevyslovil

nechal by ho viať vo vetre

a modlil sa

aby ho nezavialo príliš ďaleko.

Útla a krvácajúca dekorácia bolesti

Vyzerala ako sviatok všetkých melancholikov

nikdy sa pri nikom nezastavila
a na všetky pokriky
       -        aj tie vulgárne
odpovedala ako Thoreau
       -        chôdzou.

Dodnes neviem kam šla.

Akoby to bolo včera

Zoznámil som sa s ňou 4.7. 2020
neskutočne ma rajcovala

keď som ju v ten samý večer vyzliekal
medzi prsiami
medzi perami
medzi pyskami

proste všade

mala schované
peniaze

dodnes sme spolu.

Písal sa rok 2019

Jej slová zneli
ako šuchot mikroténového sáčku
vznášajúceho sa kdesi v diaľke
pritom sedela vedľa mňa v obývačke

vždy keď chcela povedať rozvité súvetie
zvinula sa do klbka
kmitala palcom na pravej nohe
a syčala

odjakživa som sa hadov bál
obzvlášť tých ktoré sú odeté v pollockovom plátne
a okrem kože

len tak z roztopaše

zhadzujú aj svojich blízkych

ale tento

- volajme ho Agnes

v tej chvíli už omotaný okolo môjho údu

bol rafinovanejší

než všetky dedinské užovky a playmates dohromady

našťastie som si dával pozor

a zavrel oči zakaždým
keď sa mi to začalo páčiť.