Tretia možnosť

Malá sa zobudí o siedmej. Tatino šepká, ona rozpráva nahlas. O pol ôsmej rodičia schádzajú dole na raňajky, o ôsmej musia odísť z domu, aby boli načas v poradni. Nakuknem do izby, malá sedí zabalená v paplóne, listuje si v knižke, vedľa postele má nočník a kotúčik toaletného papiera. Usmejem sa, aká je už samostatná. Prisadnem si k nej : „Chceš čítať?“

„Áno!“

O chvíľu ju príde skontrolovať mamina.

„Gabka mi prišla čítať!“ oznamuje.

Mamina nás pohladí úsmevom a spokojná odchádza.

Čítame Chrobáka Truhlíka.

„Nechceš radšej Moje najmilovanejšie zvieratká? Toto je taká chlapčenská knižka. Je tam samá bitka, násilie.“

„Nie. Mne sa páči aj chlapčenská.“

Stále jej nie je dosť. Počúva a rozkazuje ďalšiu a ďalšiu kapitolu.

„Nie si ešte hladná? Nechceš sa ísť dole naraňajkovať?“

„Nie. Čítaj!“

Zoskočí z postele, prebehne bosá do druhej izby. Vráti sa, vyskakuje na detskú posteľ, až zapraští. Napomínam ju, ale už v nej šijú všetci čerti. Neobsedí, nevie, čo so sebou.

„Haňa! Máš dve možnosti. Buď sa zakryješ a budeme si čítať, alebo ideme dole, oblečieš sa a naraňajkuješ. Nemôžeš tu behať bosá v pyžamku, je tu chladno.“

„Ešte je tjetia možnosť!“

„Akú tretiu máš na mysli? Že si budeš robiť, čo chceš?“

„Anoooo!“ chichúňa sa.

Dole pípne esemeska.

„Poď, musím si ju prečítať, možno kuriér.“

Zvediem ju po schodoch. Na stole má nachystané oblečenie. Podám jej ho. Lieta pritom po izbe, ale oblečie sa sama.

„Poď, očešem ťa!“

Nechá ma sedieť s gumičkou v ruke a beží sa schovať pod schody.

„Ako chceš, ja ťa naháňať nebudem. Zostaň strapatá!“

Odložím gumičku do košíka a už stojí pri mne, natŕča hlávku. Ani sa mi nechce vyťahovať znova gumičku, predpokladám, že je to iba hra, utečie znova. A ona nie. Drží, kým jej nevyčešem chvost.

Naraňajkuje sa a skúša: „Ešte by som si dala voľačo sladučké.“

„Na to zabudni! U nás sa doobeda sladké neje. Až sa naobeduješ, dostaneš aj sladké.“