Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKutil
Autor
janyrko
Kutil
Sused od vedľa naštartoval kosačku. Sediace škorce vyleteli vysoko a zakrúžili nad našimi hlavami. Ešteže nepúšťajú biele pečiatky. Neuhli by sme im. Spod lesa sa ozýva rykot motorových píl. Pilčíci začali orezávať porazené stromy. Dreva je stále dosť.
Pri všetkom tom pracovnom nasadení sa aj my privážame do neďalekej obce. S blikajúcim majákom, za hlasného húkania.
Operátorská diagnóza: Krvácanie, porezal si ruku, pri vedomí. Stabilizovaný.
Navigácia zafungovala výborne. Na konci dediny nám zamáva mladá dievčina a ukazuje smer, kadiaľ máme pokračovať. Úzkou uličkou sa plazíme popod ovocné stromy. Pri otvorenej bráne ďalšia pani rukou naznačuje nech pokračujeme dozadu za dom.
Rozvírený prach vychádzajúci z garáže neveští nič dobré. Zahliadnem cirkulár a popadané drevo. Hobby stolár dával drevu druhý život výrobou nového nábytku. Pri chodníku ležia veľké kvapky krvi smerujúce do letnej kuchyne. Tam bude pacient.
Muž, celý bledý, leží na zemi s vyloženými nohami. Dve ženy sa ho snažia ošetriť. Prekrývajú presakujúce obväzy ďalším obväzmi. Brána infekcie sa zväčšuje. Ruka krváca.
„Čo sa vám stalo?“ opýtam sa.
„Zakopol som o kábel a odrezal si dva prsty,“ pokojne vysvetľuje chlap.
„A kde ich máte?“ vyzvedám.
„Neviem. Stalo sa to tak rýchlo, že neviem.“
Kým ošetrujem krvácajúcu ruku, kolega šiel pohľadať odrezané prsty. Vytáčam operačné a popisujem aktuálnu situáciu. Miestnosť sa postupne vyľudňuje. Všetci príbuzní sa pustili do hľadania.
„Môžem si zapáliť?“ opýta sa ma.
„Teraz nie.“
„Mám strašnú chuť si zapáliť.“
„Ste tuhý fajčiar?“
„Nie. Len mám chuť si zapáliť.“
Cez otvorené okno sledujem postavy pohybujúce sa v garáži. Kolega ma zahliadol. Pokrútil hlavou. Nenašli. Stále nič. Dvíhajú popadané kúsky dreva, prehrabujú kôpku pilín, presúvajú náradie. Neúspešne. Aby som udržal pacienta pri vedomí zamestnávam jeho myseľ rôznymi otázkami. Celú nešťastnú udalosť berie športovo.
„Veď čo, hudobník nie som, na husliach nehrám a ani na klavíri. Dajak bolo, dajak bude.“
„Čo to fajčíte?“ opýtam sa neplánovane.
„Ani neviem.“ odpovie. Zdravou rukou siahne do náprsného vrecka montérok a vytiahne dva odrezané prsty.
8 názorů
odkaz: soutěž v próze říjen/2022
janyrko, ta soutěž již bohužel proběhla, tak jedině pokud vložíš jinou povídku, mohl by ses účastnit v příštím kole, ale to bychom ti dali vědět...
Mohu dát tvou miniaturu do místní soutěže pod názvem Próza měsíce? Proběhne příští měsíc. Pokud bys souhlasil, napiš to sem, dík.
janyrko, posílej prosím těm, kdo ti pod díla něco připsali, avíza, je to v prostoru pod komentáři - tam zamodříš toho, komu chceš odepsat - zcela vpravo dole pak - Odeslat.
Dobře napsaná miniatura. Překvapivá pointa, nic zbytečného, vtipná nadsázka funguje /navigace apod./.