Strašne sa kradne

„Počuješ, jak tu vrieskajú? Pili sme kávu, debatovali. Keď som ti volala, už tu bolo celkom ticho. Zas sa rozrečnili.“

„Čo bolo dobré na obed?“

„Pečená ryba a zemiaková kaša. Aj polievky tu robia dobré.“

„Ako si spala?“

„Vieš čo? Normálne ma museli ráno zobudiť. Ja som spala do ôsmej!“

„To je super!“

„Ráno som mala o tabletku viac. Tak som sa išla opýtať. Nebudem len tak voľačo jesť, keď neviem, čo to je. Že to mi včera tá doktorka na ortopédii predpísala. Budem to brať ráno aj večer. A tie antibiotiká, tie mám jesť pred vytrhnutím zuba. Že to preto, lebo chodím na dialýzu. Dala som si už oprať, ale nevrátilo sa mi to. Hentá si dala neskôr a už to má a ja porád nič. Ale že tu bola jedna upratovačka, čo kradla. Už ju vrchná sestra vyhodila. Čo sa jej lúbilo, to si nechala. Iste aj moje niekto ukradol.“

„Ale mami, kto by ti to kradol. Len pekne počkaj, donesú ti to. Ak máš málo oblečenia, donesiem ti.“

„Čoby som mala málo. Ešte mám dosť. Ale keby mi ukradli ten pekný biely pulóver, to by mi bolo naozaj ľúto. Budem si dávať prať tebe alebo Renáte.“

Tvárim sa, že nepočujem, snáď to zahovoríme. Ale nie.

„Čo hovoríš?“

„No nič nehovorím, mami. Zakaždým za tebou príde niekto iný a budeme po rodine zháňať prádlo, kto ti čo opral. Len si dávaj tam, ako ostatní.“

„Ani tie dva uteráky mi nevrátili.“

„Na tie nečakaj. Som ti hovorila, že uteráky si tam nemáš nosiť, dávajú ti oni. Nemala si ich očíslované, zostanú medzi ostatnými.“

Už je to tu. Ako Mirova babka z Radošinej. Tej susedia ukradli aj nezrelé jabĺčka z jabloní. Najskôr ti zmizla káva, potom kalendár s fotkami vnúčat...

„Ja sa najradšej sama sprchujem. Ale minule som jej dovolila. Môže mi občas umyť chrbát a hlavu. Ale šak ten chrbát mi tuším ani neumyla. Či umyla? Doniesla veľkú osušku aj uterák, kdesi odbehla, že mi príde vlasy vysušiť. Fén nechala na izbe, tak som si vysušila sama. Tak mi ďakovala, keď prišla. Šak toho máte dosť aj bezo mňa. Povedala som jej.“

„Ozaj, mami. Volal mi Julo, že od Filipa všetci ochoreli.“

„Tak v nedeľu neprídu,“ zosmutnie.

„Ale prídem ja, mami! Donesiem ti nové pyžamo, aj nejaké svetríky.“

„Ty prídeš?“

„Pravdaže. Ja som už zdravá.“

„Teším sa.“