Delenie majetku s posledným závanom romantiky

Kakao a orechy,

je tam toho na plechy,

jeden pôjde Helene,

Šperkovnicu pre Ivicu,

Dva svokrine jazyky,

Tie si vezmi asi ty

Tri obleky visia v skrini,

doteraz ich žrali mole,

bude sa v nich potiť niekto iný,

chvíľu hore, chvíľu dole.

Dve piksle od pracích práškov,

rozdeľ, rozsyp, opatrne

per na tridsiatke

jedno pošli neteri.

Obraz Turka v plnej zbroji.

Sedí na koni, a visí mu meč,

Konečne pôjde niekam preč.

Jeho krajšiu polku

odkazujem skrášľovaciemu spolku.

Nad Úsmevom Mony Lízy,

nech sa rozčuľuje niekoho iný.

Dve zátišia od  Moneta

túžila po nich prateta.

Dostane štyri pasce na myši.

Dva kostlivci v plnej zbroji,

kdesi pod posteľou, šuštia, zvonia,

hrkocú, šramotia,

dve nedele a dve storočia.

Zbierka hadov z plastelíny,

- To som nebol ja.

Ja viem, niekto iný.

Teda hadia zbierka z plastelíny.

Každý had má oči,

Tu sú dva rubíny,

Jeden smaragd, zafír s opálom,

Zachránili nám raz strechu

a možno celý dom.

- A čo s Pablom Picassom?

Nič.

Je to nehodiaci sa gýč.

- A originál od Degassa?

Nebola to žiadna krása.

Nočnú stráž od Renoira,

- To ale maľoval niekto iný.

Neruš, umieram ja.

U mňa visel v spálni nad komódou

a bol mojou čiernou morou.

Dvojo starých pendloviek

Pribaľ mi jedny do truhly,

Vždy boli isť dopredu,