Andreine

 uvěřit tomu se mi zatím nepodařilo, znovu si čtu, co napsala, dneska jsem přečetla Medvídka

Janina ... veru tak, Prcek je v náruči milovaného mora a my to musíme stráviť ... jej autentické poviedky boli  na hrane života a smrti ... vždy keď sa tu objavila, v duši som si vydýchla, fajn tentokrát to prežila, no ...***

Věčně spát v moři... když už to musí být, tak tohle místo je nejlepší, myslím si. Ať tě něžně kolébá, Andreino.

milý Kočko ... smutný a dnes presolený, so spomienkou na Prcka***

Andree posílám tichou vzpomínku.

Tobě, Maru, dnes smutný žmurk.

8hanka ... určite si poplakali aj veľryby, žraloky, medvede, hady a všetky živé stvorenia ... pracovala a žila na plné obrátky s láskou k životu***

aj pre mňa to bola nečakaná správa a nečakane silná bolesť...keď mi prišiel oznam, že vložila nové dielo, potešila som sa, no nebolo od nej...roky sem patrila, vždy som sa tešila na jej príchod z ciest a nové diela...už nebudú...vyplakala som sa, hoci vraj Andrejka nechcela, aby sa raz za ňu prelievali slzy, máme  myslieť na takú, aká bola v príbehoch...na pp písala jej neter Evička,  že zomrela pri práci v mori...a tam ju aj pochovali, ako si priala...neviem nič viac... čo všetko v mori i na súši prežila, niekedy len tak-tak, ale žila...ktovie, čo sa muselo stať...patrila sem k nám, jej návraty boli samozrejmosťou a zrazu nie sú...