THE END

THE END. (Memories in black alebo Hlbka pamate) A je koniec. Sny sa skoncili, zhasol svet. Zomreli tuzby, viac ich niet. Ostal som len ja, strom a povraz. Prepychova masla okolo krku, zivot je luxus, musim sa uskromnit. Moja mysel vo mne krici: Skap ty idiot ! Nie, to nie je moja mysel. To je Nikto cudzi vo mne. Skvari moj mozog vo svojich myslienkach, vnimam ho v sebe, mimo seba. Nikto je silny, Nikto je mocny zastiera realitu tenkym ruskom opojenia aby ju mohol strhnut s rehotom a slintanim nad holou pravdou. Nikto je silny, Nikto je mocny Bol vo mne, ja som tam nebol, bolo len moje telo. Moja mysel na zhorenisku, vnimam: tazku bielu hmlu, biele kosti, smrad spalenej koze, obhoreneho masa - vonu smrti vyskerene lebky s vytecenymi ocami, zovrete paste, nenavist v posmrtnom krci, bolest, strach a hrozu v poslednom okamihu. Stal som na cintorine ludskych tuzob a snov. V plamenoch vasne, zlosti a nenavisti nicili sa tie kosti na ktorych bol postaveny svet ludskych tuzob a snov. Moja mysel na zhorenisku, vnimam: stare drevo, spalene casom v tvare kriza stojim na nom jemu sa priznam jemu, jemu, len jemu Nikto je silny, Nikto je mocny sklonil som sa pokorne zem sa roztrhla odporne. Uprostred lavy a ohna stojim ja, clovek. "Ostal si sam a bezmocny si bezmocny a v mojej moci v moci mojej noci, obklopila ta tma a bolest, nikdy nebudes na konci, si uprostred jazera plneho ohna a zlosti budes sa v nom brodit az do nemohucnosti, zbity a zlomeny pojdes po kolenach k pramenu zivej vody bude to len fatamorgrana ostanes navzdy vaznom tmy, nevedenia, bolesti samoty, zufalstva a utrpenia." dohovoril Nikto. Mavol rukou bola pazurmi ukoncena a obraz sa zmenil: Dlhy dubovy stol. Uprostred, v pentagrame, dvojramenny svietnik s trinastimi sviecami Tmy. Konce stola. Stolujuci, besednici: Satan a ja. ...dolial som vino: "Pamatam sa ? Pamatam sa na cas, ked som bol malym, pamatam sa na cas tichej, pokornej nevinnosti pamatam sa na hracky, pamatam sa na mamu, na leto, na otcove ruky, na chut zmrzliny, na radost zo sliapania do trojkolky. Pamatam sa na vsetkych co ma mali radi a zniesli by mi modre z neba, keby..." "...keby to nebo nebolo tak daleko," zdvihol ohorene obocie diabol a pokracoval: "Je blizsie spolocnost, ktoru vy ludia nazyvate peklo, spolocnost, v ktorej zivotnym stylom je nenavist. Nazvali ta zlym. Myslienky v mojej hlave sa radili dalej: "Ja nie som perverzny, ti su oproti mne svatuskari a neviniatka. Ja sa sam sebe hnusim. Keby som si tak navzdy mohol strcit prsty do ust a vygrcat zo seba vsetku tu nenavist, ten hnus, moralny hnis a zvratky, ktore som cely zivot musel prehltat, a este sa pritom aj usmievat. Chcem si podrezat si zily a nechat vytiect vsetku krv, stat sa znovu nevinnym a cistym bez skvrny. Chcem si roztrieskat hlavu o sedivy mur a v modrych plamenoch skvarit mozog plny zlych, sprostych, hnusnych, zvratenych, nenormalnych a uchylnych napadov. Chcem sa znicit, aby som sam nad sebou, vznasajuc sa nad svojim skazenym, nenavidenym, zlym a mrtvym telom mohol povedat, ze som znovu ziskal nevinnost, ze som znovu cisty, vyhrabal som sa z blata, zbavil som sa vsetkeho hnisu a zvratkov, nepachnem ako spolocnost, ktora je blizsie. Zaplnil som prazdny priestor v sebe, v mojej dusi, niecim zmysluplnym a nevinnym, mam v sebe nieco co mi prinasa radost a pocit uspokojenia. Az to budem moct povedat, potom som sa vratil do nevinnosti. ALE KEDY ??? KEDY BUDEM MOCT POVEDAT ZE SOM SA VRATIL ???? Bude to vobec niekedy ??? Diabol, povedz !!! ...neodpovedal. Zasa dalsi prelud chorej mysle. Obraz sa zasa zmenil. Preco uz zasa ? Prestane to vobec niekedy ? Ja uz nechcem, nechcem, nechcem !!! Na kopci Veje nado mnou cierna vlajka anarchie. Pod za mnou, spoznaj okamih skutocneho poznania, z vysokej budovy skoc do prazdna...

---