Maminka mi vravela...

Je to blbé, keď musíte rozmýšľať a ste dolu hlavou. Vlastne je blbé robiť čokoľvek, keď visíte dolu hlavou. Ale darmo mi maminka vravela:

Uč sa teraz umenie živočíchov živých!
Začni najprv štyri slobodné druhy:
Elf zakráda sa tíško lesom na šíp si pozor daj;
Trpaslík bradatý ten sekerou si temný domov tesá;
Ent zemou zrodený, starý ako skaly;
Smrteľný človek čo si koňa si sedlá....

Hm, hm, hm....
Ale poďme pekne po poriadku. Na začiatku bola Ona a môj sľub, že pre ňu zložím báseň. Raz darmo, keď sa zaľúbiš, ako by si osprostel. A práve to sa mi stalo. Zaľúbil som sa do najkrajšieho stvorenia na svete a načisto som stratil rozum. Pravdaže som si potom nevšimol ako sa ku mne pomaly zakrádal jeden z tých tvorov. Práve keď som našiel rým na opísanie spanilých ušiek panej môjho srdca, práve vtedy sa na mňa vrhol a skončil som zviazaný visiac dolu hlavou z konára. Tak mi treba. Mal som počúvať, keď mi mamka vravela, že mám byť vždy vstrehu. Čo mám teraz robiť. Veď ani neviem čo sú zač. O tom, že by mohli patriť k elfom nemôže byť ani reči i keď sa zakrádajú rovnako tíško a nepozorovane. Na trpaslíkov sa neponášajú, veď ani len bradu nemajú. Entov môžem preskočiť. Na ľudí sú primalí, a na ľudské mláďa zas primúdry. Vzrastom by sa ešte mohli rovnať orcom, ale tí sú zas oveľa škaredší. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam neviem kam ich zaradiť. Mal som počúvať maminku keď mi vravela - "Čo sa zamlada naučíš na starobu ako by si našiel" - ale ja nie, radšej som sa po lúkach preháňal, ako by som sa učil a teraz to mám, ani neviem kto ma to poviazal a čo sú to vlastne tie bandory, no ktovie, hádam sa to ešte dobre skončí, veď ako vravievala moja maminka - koniec dobrý, všetko dobré.
* * *

Aaaa..., už ste vstal pán Frodo. Bandory som nenašiel, len pár byliniek. Spravíme si toho králička na bylinkách a bude...
* * *

K O N I E C

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
2002 © Faramir GRP - GondorRoyal Publishing Co.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *