Penzión pre jedného človeka

                        Penzión pre jedného človeka

                                        Srdce je vyprahnuté, čaká ma ulita,

neverím nikomu, život mi uniká...

Preteká po medzi prsty.

Je zlé, keď si niečím nie si istý.

Srdce ako penzión, hodinový hotel.

Ďalšia noc bezsenná, kto ju so mnou prebdel?

Myslím, že nie som na život stvorená.

Premýšľam, aké prekvapenie pre mňa ešte má.

Som už unavená, nevládzem.

Možno by som mala ísť, pod tú čiernu zem.

Penzión, príchody, odchody bez citov.

Nechcem byť beztvarou, bezduchou postavou.

Figúrkou v hre, nepoznám pravidlá.

Neverím, že sa to len tak  spraviť dá.

Penzión, hostia sa striedajú

títo ľudia zmysel mi nedajú.

Veľmi by som chcela veriť rozprávkam.

Láska neexistuje, je to len poznámka.

Poznámka pod čiarou, nikdy ju nespoznám.

Unavená duša, opustený chrám.

Penzión obrovský, všetko je sterilné.

Srdce bez pomoci, čochvíľa zahynie.

Čo k tomu mám dodať na záver?

Žijem a cítim sa ako štvaná zver.