Teskonátor

Keď kráčaš nocou nie si sám

stojím vždy za tebou - som tvoj pán

Keď strachom hnaný hľadáš úkryty

bojíš sa mňa - však démonom si ty

Sníval sa mi dnes v noci sen...

Keď ráno svitol nový deň

a prvý slnka lúč ožiaril tvár

na strane 36 otváram snár

Modrá tá túžbu znamená,

červená oheň na duši

biela je nevinnosť čo vraždí ranená...

Význam?Ten nikto netuší...

Vychádzam vonku zmatená               

a hoc ťažobou sna hlava sklonená    

aj tak nachádzam cestu...

Vedie ma k neznámemu mestu

Ulice jedna ako druhá

ľudia tu chodia ako bez ducha

na každom dome nápis čo luhá

a každý niečo ponúka

V meste znie hudba čo dušu hladí

a volá, vábi v jeden cieľ,

kto nejde za ňou tak ten zradí

valí sa masa mŕtvych tiel¨

Modrý je hrad s červeným nápisom,

kde biely vietor nerozhýbe modrý strom

sinavé tváre s krvavými očami

 v honbe za zlatom bodajú sa kosťami

Vstupujem s nimi presklenými dverami

do toho výkladu ľudských rozkoší,

túžby tých mŕtvól už ženú sa mi žilami

 a ruka berie všetko, čo mi padne do očí

Vychádzam z  hradu nesúc všetko čo som chcela

ľudského umu aj hlúposti diela

a v hlave mi stále zvučí hlas

"Ako to zaplatíš?"Z očí mu svieti zloby jas

Domy sa rúcajú a rastú vo vazenia,

v ktorých sú dlžníci spútaní do okov

kulisy nádhery sa v peklo menia...

"Čím splatíš splnenie svojích márnych snov???"

Stratená v mori dlaní bez masa...

Búrkovo modré mraky skryli nebesá

a žieravý dážď padá z neba...

"Kúpil si šťastie a zaň mi dáš seba"

Ruky sa načahujú za kvapkami,

čakajú spasenie, čo nikdy nepríde

dážď bieli kosti a mieša sa so slzami,

dážď kropí zem, z ktorej nič nevzíde

Takto sa teda končí sláva...

Ruky sa vlnia ako tráva

a vťahujú ma pod hlinu

Božemoj vykynož tú burinu,

čo drása telo, vraždí cit

mesto, v ktorom je hriechom žiť

Modrý blesk do mňa udrel v zlosti

Vstávam a púšťajú ma kosti,

bežím a nepozerám navokol,

v úteku striasam zo seba ich bol,

keď za mestom sa obzriem žiari len

trojfarebna duha - spomienka na tento den

Už známa cesta ma vedie domov

predo mnou vadnú listy stromov

a za mnou mizne svetlého dňa jas

"Odteraz slúžiš mne, mne patrí tvojho žitia čas

Čokoľvek spravíš bude voľa moja,

ni smrť ťa nezbaví nepokoja"

Červený mesiac sa škľabí na moj svet...

A budúcnosť?Nič.Len obraz pretrpených liet.

Keď kráčaš nocou nie si sám,

si mnou a ja som tebou - som tvoj pán

Keď z prachu zeme vstávaš ubitý

preklínaš mňa - však vinníkom si ty

ospravedlňujem sa za o ako kon a a ako pata ale na tejto klavesnici sa nevyskytuju...