Barový príbeh alebo kam až siaha ľudská domýšľavosť

     "Moje úbohé deti. Sú malé, potrebujú mamu. Syn ma len dva a dcéra štyri roky. Ako? Ako im vysvetlím, že sa nikdy nevráti? Ako ich upokojím, keď sa strhnú v noci zo sna s výkrikom "Mama"? Nie, to nezvládnem, to proste nezvládnem. Úbohí maličkí. Prečo si nám odišla, keď ťa najviac potrebujeme? Prečo si ma opustila, drahá? Tvoje ruky, ktoré ma hladili, keď som prišiel nešťastný s chabým zárobkom. Tvoje ústa, ktoré ma utešovali vo výčitkách, že vás neviem zaopatriť. Ty, ty ma už nikdy neutešíš."

Muž upútal moju pozornosť natoľko, že som sa úplne zahĺbila do jeho príbehu.

       "Ako každý deň, keď odviedla deti do škôlky a nakúpila, vracala sa domov. Zlé počasie, neupravené cesty, chabá viditeľnosť a neohľaduplnosť vodiča ju pripravili o život. Zrazil ju na prechode, mala prednosť.
Kto vráti mojim deťom matku a mne milujúcu manželku? Ostali sme sami. Aj starí rodičia už umreli, žena bola jedináčik a moja sestra je v Kanade. Mám zle platenú robotu a deti, ktoré rýchlo rastú. Ako ich nakŕmim, zaodejem?"

Prišlo mi toho muža ľúto. Smútok sa mu dal vyčítať z každého pohľadu, pohybu. Rozmýšľala som, ako zvládne túto novú, neočakávanú situáciu.

Aj mne umrela mama, keď som mala desať rokov, ale boli sme na tom tak dobre, že otec nás vychoval v blahobyte a láske.
Čo bude s touto rodinou teraz? Deti- polosiroty, muž- vdovec. Začne piť zo žiaľu, lebo svoju ženu veľmi miloval a vždy ju bude milovať, druhú si už nenájde. Prestane sa starať o deti, ktoré budú behať špinavé a hladné po ulici. Dievča sa začne predávať, aby si zarobila na jedlo, chlapec sa stane dílerom drog a nakoniec im sám podľahne. Vidím jasnú záhubu tejto rodiny, ktorú spôsobil jeden neohľaduplný vodič.

     Prišla za ním mladá, pekná a upravená žena. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho. "Drahý, trošku meškám, prepáč. Zdržala som sa v obchode."

Muž dopil a ruka v ruke odišli...