Beda človeku

Usmiať sa dokáže každý. No povedať myšlienky.. radšej by som vraždil.

Pod úsmevom nenávisť, pod hruďou nám kameň bije.

Zo zlých najlepšia je závisť, každý len pre seba žije..

Pozlátka máme miesto tvárí, nie sme radi, keď sa druhým darí.

Neznášame úprimné pohľady, zabíjame, keď nás niekto pohladí.

Bozkávame iba bez citov, je to pre nás otázka dvoch rtov.

Pred pravdou si zapchávame uši,

vravíme: pravda iba naše vzťahy naruší.

Myslíme, že nikto o nás nič zlé netuší,

čakáme, že pokoj sa nám vleje do duší.

Vravíme, že náš svet je krásny, zatiaľ čo si žiale vylievame do básní.

Veď s človekom sa vraj rozprávať nedá, a tak človek pozri, až teraz ti je beda..