Rtg terč

Ja, ktorá mám také problémy s dotykmi, som v nemocnici preväzovala rany.

Dedkom, ktorý žili ešte 24 hodín. Jedného som si obľúbila. Nikto si odo mňa toľko nevytrpel.

Raz, keď v celom meste zakvitli orgovány, na jeho nemocničnej posteli ležal povolávací rozkaz.

K nemu obrázok srdca a pľúc. Tých pľúcok, z ktorých som dýchala vzduch!

Ktoré sa s hrmotom všetkému smiali.... Flirtoval istotne aj so zubatou účtárkou, keď ho preobliekla.

Odišiel lietať, a ja som márne hľadala krídla na preexponovaných snímkoch. Či je všetko vážne irónia?

V pravom hornom rohu bolo rtg prstami všetko rozmazané. ZLAmorov čierny zásah z praku.

Len tak naslepo, ani nemohol mať dôvod!! Kamienkom, ktorý najviac bolí keď sa odrazí.

Do tých, čo prežili. Zaplavená slzami som sa pohybovala ako potápač na dne. S prázdnymi rukami.

Bol to iba kŕč, že som držala tie snímky. Na túto vernisáž nemám žalúdok. Zrolovala som ich, to priesvitné telíčko.

Bola som lakomá tvoje srdce, čo bolo na každom obrázku, komukoľvek ukázať.

Prečo si ma naučil smiechu! Mal si ma naučiť neplakať!

Celú dobu som bola zvedavá, čo nosíš v srdci. Vedel si o tom? Skríž prsty že nie.