X

Tak toto je moj prvý pokus o SCI-FI. Všetky tie technické woodoo okolo toho mi pomahal napisať jeden kamoš s netu. Samozrejme je to Kapitola 1 takže časom pribudne snaď aj 2ka. ;-)

Kapitola 1.

    Helen Rodnacká mala 47 rokov, skvelú prácu, skvelú dcéru a milovala život. Momentálne si ho užívala na plávajúcom hoteli v Karibskom mori. Ona a jej nový priatel ležali na lehátkach na výletnej palube a pozorovali život okolo seba. Na malom stolíku sa perlili dva drinky, z bazéna sa ozýval výskot kúpajúcich sa. Na modrej oblohe sa preháňalo niekoľko klzákov. Helen držala svojeho priateľa za ruku a bola dokonale šťastná. Práve sa obracala na čašníka aby objednala ďalší pár drinkov ked pocítila ako ju priatel silnejšie stisol za zápästie. ,,Dáš si niečo ?!!" otočila sa k nemu.
    ,, Nie, prečo ? ".
    ,, Myslela som ... " dalši stisk zápestia. Prekvapene zdvihla ruku. Okolo zápestia jej slabo pulzoval strieborný náramok. Pocítila chlad, hneď zase teplo. ,, Ale nie, nie teraz " ihneď jej zaplo, ale už neskoro. Prekrásna scenéria sa pomali rozplynula. Loď, modrá obloha, zvuky, vône, všetko zmizlo. Hneď ako otvorila oči sa v miestnosti zaplo svetlo. Jeho intenzita bola velmi slabá, pomali ako si oči zvykali sa rozsvecovalo stále viac.
    ,, Dobré ráno Helen" pozdravil ju tichý veľmi príjemný ženský hlas vychádzajúci zo stredu miestnosti.
    ,, Mami to bolo od teba veľmi hnusné vieš o tom. Vieš aký som mala krásny sen ?" odpovedala Helen tónom malého rozmaznaného dievčatka.
    ,, Nie, aký si mala sen neviem, isto vieš že nemám prístup do tvojej snovej reality ale podla hladiny tvojich endorfínov chápem že ten sen bol naozaj dobrý".
    ,, Eh, čo ty vieš o snoch " natiahla sa posledný krát v posteli ,, radšej mi priprav sprchu a ranajky."
    ,, Ako si prajete madam" v hlase hlavného počítača lode zaznelo nieco ako pobavenie.
    ,, Niečo zaujimavé ? " Helen kričala aby ju počítač cez tečúcu sprchu počul. Sprcha s ozajstnou vodou patrila medzi najvačší luxus starého tahača. Helen slúžila už na vela lodiach spoločnosti a aj na súkromných a tak vedela oceniť naozaj dobrú sprchu.
    ,, Vôbec nič, všetko pracuje tak ako má, ETA je dva týždne a 13 hodín. Pred dvoma hodinami sme mali drobnú odchýlku od kurzu, gravimeter zaznamenal nejaké malé teleso v našom kurze, odchýlka bola asi 0,003 promile, za dalšie dve hodiny prevediem ďalšu korektúru kurzu. Daniel odišiel spať pred 6timi hodinami. "

    Z dverí vyšla už umytá a úplne prebraná. Ako vždy ju prekvapil pohľad na chodbu plnú dverí. Loď bola pôvodne stavaná na 300 člennú posádku a poskytovala jej úplný luxus aký bol v čase ked bola stavaná k dispozícii. Ako sa technologi vyvýjali postupne počet posádky klesol a nakoniec zostal na čísle dva. Hneď oproti jej dverám boli dvere do Danielovho apartmánu. Pocítila niečo ako závisť. On spí a ona musí nudných 24 hodín stráviť podriemavaním na mostíku. Prešla k výtahu na hornú palubu. Z pôvodne šiestich palúb bola pristupná len jedna, potom mostík a strojovňa. Ostatné časti lode boli odpojené od vzduchu, tepla,energie zapečatené a neprístupné.
    ,,Ahoj mama" Helen dorazila na mostík a s pôžitkom sa rozvalila v pohodlnom kresle. Na navigačnom pulte stál hrnček s kávou.
    ,,Prosím indetifikujte sa" počítač prešiel do oficialného módu, na mostíku počítač iný nepoužíval.
    ,, Helen van Harlen, číslo 77855412" dlaň priložila na snímač.
    ,, Helev van Harlen, kapitán. Súhlasí. Velenie predané. Potvrdzujem." Kapitánka hrozivo zagúľala očami. 24ka oficiálne začína.
    Rozvalila sa pohodlne do kresla, nohy s pôžitkom natiahla na hlavný počítačový panel a z notebooku začala pozerať poštu.
    ,,Ahoj mamka. Ako sa máš ? Kde už ste ? Kedy už konečne dorazíte ? Mám plno noviniek ale poviem ti ich až keď prídeš tak si pohni. A pozdrav Daniela. Teším sa aj na neho. " čiernovlasé dievča, skôr už žena poslala objektívu kamery bozk a priložila na na neho dlaň. ,,Chýbaš mi mami. Pá". Helen priložila dlaň na obrazovku. ,,Aj ty mi chýbaš Liv" zašepkala. Vymazala hromadu reklamy a začala čítať správy.

    Vesmírna loď sa medzitým rútila nepredstavitelnou rýchlosťou nekonečným priestorom. Veľká loď bola za svojej éry dokonalým ľudským výtvorom. To dokazovalo aj to že loď slúžila už skoro 4 storočia. Najprv ako výzkumná loď hviezdnej flotily, potom ako vojenské plavidlo a posledných 50 rokov slúžila ako ťahač minerálov s priestorov za konečnou hranicou.
Takmer kilometer dlhé teleso dokázalo za svojej vrcholnej éry odviezť takmer 6000 ľudí alebo diely na výstavbu celej vesmírnej základne. Po vynáleze nulovej brány však cestovanie ludí vesmírnymi loďami prakticky zaniklo. Jedine na čo sa ešte používali bola preprava tovaru, výstavba nových brán alebo prevoz veľkých nákladov ako boli napríklad asteroidy alebo orbitálne mestá.

    ,, Separatisti včera v ranných hodinách dobili a vyradili s prevádzky bránu v Zelenom Meste na Tau Ceti Prima. Dočasná vláda vyhlásila stané právo a požiadala Makarské Kráľovstvo o vojenskú pomoc. Poradca jeho výsoti sultána Manaliho John Fengilius potvrdil naším novinárom že Makarské Kráľovstvo svojemu susedovi pomôže a že v najbližšich hodinách sa dá očakávať odchod vojenskej flotiliy ktorá má stabilizovať situáciu na Tau Ceti Prima. Situáciu ďalej sledujeme.
    Ďalšie správy. Pápež Servinus William 3 ohlásil úplný zákaz genetického inžinierstva na celkom území Planét kresťanského spolužitia. Toto vyhlásenie vyvola vlnu odporu, nakoľko liečenie vačšiny ťazkých chorôb a zranení sa bez génových zásahov nedá liečiť. Len vo Vatikáne v noci zasahovala armáda proti davu asi 100 000 demonštrantov.
    A nakoniec správy s Altairu. Hrozná katastrofa sa stala na základni First Step na Altair 7. Miestna sekta takzvaných "Duchom voľných" sa pokusila po vzore iných siekt sa úplne oddeliť od Materských svetov. Po tom čo sa komunikácia zo stanicou prerušila bola do oblasti vyslaná vojenská jednotka. To čo našli na mieste pristátia bolo hrozné. Všetci obyvatelia základne boli mŕvty. Čo presne zabilo cez 700 obyvateľov nie je známe ale podla vyšetrovateľov boli počas vzbury proti miestnym autoritám zničené komunikačné počítače a tažko bol poškodený aj počítač STYX ktorý riadil všetky systémy udržiavania životných podmienok na stanici. Bližšie informácie v správach o ..." cvak.
    Helen znechutene vypla správy. Samé násilie, smrť, kde sa to všetko berie. Celý svet sa rúti v základoch. Dá sa nakoniec očakávať 500 rokov anarchie ako predpovedajú prognostici? Zamyslela sa. Atmosféra na mostíku, prítmie rušené len podprahovým šumom počítačov a všadeprítomné jemné dunenie fúznych reaktorov ďaleko v strojovni vytváralo skvelú atmosféru na rôzne hlbokomyselné myšlienky a spomienky.
    Spomenula si - ako skoro vždy - ked mala prvý krát ešte ako druhý dôstojník službu na INGES. Ten obrovský pocit hrdosti a zodpovednosti ked sama sedela na mostíku a dozerala na chod druhej najvačšej nákladnej lodi v sektore. Smiešny naivný pocit že ona riadi ten kolos a dozerá na bezpečie posádky. V skutočnosti 24 hodin sedela a kontrolovala všetky počítače a podporné systémy. Na druhý deň jej prvý dôstojnik prezradil že za 5 rokov - koľko on v tej dobe slúžil na IGNES - nebolo prevedených na IGNES toľko diagnostických testov ako tú noc. Najvačsou iróniou bolo že asi rok po jej prevelení na iné miesto IGNES havarovala, práve kvoli zlyhaniu navigačného systému. Ďalšia lod VIKTÓRIA 3. Pomocná loď stavebnej flotily. Tam zažila hrozne romantický a vášnivý román s kapitánom lode, len o tri roky starším Jasonom. Ďalší rok, ďalšia loď. Útek pred Jasonom ktorý ju žiada o ruku. Teraz hĺbkový prieskum. Skvelá loď. Skvelá posádka. Kariera na úplnom vzostupe. Až po Geidi PRIMUS. Urychľovač pripravi o život 150 členov posádky. Zostanú traja uveznený v nepoužitelnej časti lode. Príchodu záchranárov sa dožila len sama. Na Zemi ju čakala tučná prémia, medaila za statočnosť a oznam doktora že je tehotná. Otec dieťaťa zostal na Geidi PRIMUS. Jeho meno, tak ako aj meno jeho 152 kolegov krúži okolo PRIMUS A v malej telekomunikačnej družici ako večná pamiatka tých čo položili život pri kolonizácií cudzieho sveta.
    Tri roky prázdnin s malou Liviou. Tri krásne roky na Zemi. Potom už nedokázala oddolať volaniu vesmíru. Päť rokov na vnútroplanetárnych linkách. Ďalšie roky na linke Zem, Alfa Centauri A. Dlhý pohovor s vedením Prvej vesmírnej. Po ňom prijatie miesta kapitána druhej triedy na ťažobnom bulku OBELIX. Jej prvé samostané velenie. Nekonečné hodiny nudy. A potom to prišlo, poverenie kapitána prvej triedy s licenciou na subpriestor. Maximálna hodnosť civilného velitela. Kapitán HVIEZDY SEVERU. Livia začala navštevovať prestížnu univerzitu na Mount Olympus vo vedeckom meste. Už jej to mohla zaplatiť. A na Epsilon Eridani ju čaká Stelen. Milý, nesmelý Stel. Pri ceste na Zem poletí s ňou, najvyšší čas ho ukázat Liz.

    ,,Pozor mostík, zmena kurzu za 20 sekúnd. Zapínam gravitačný štít, prosím pripútajte sa." Helen sa pripútala ťažkými popruhmi do kresla. Zase jeden z mnohých archaických predpisov ktoré sa nikto neobťažoval meniť. Keby nastal hocijaký problém zo štítom zostal by z nej, a najskôr aj s celej lode len neidentifikovateľný zhluk kovu. Monitor jej potvrdil že aj Daniel je v svojej kabíne pripútany k posteli.
    ,,Mostík pripravený."
    ,,Zmena kurzu za 5 ... 4 ... 3 ... 2 ... 1 ... zmena kurzu." Helen sa márne sústredila, vôbec žiadnu zmenu necítila. Počítačová obrazovka jej však potvrdila že niekoľko milionov ton ťažký kolos zmenil kurz.
    ,, Korektúra kurzu ukončená. Všetky systémy v norme."
    ,, Mama môžes otvoriť okná ?"
    ,, Želáte si pohľad reálny alebo simulovaný ?"
    ,, Reálny."
    ,, Potvrdzujem."
    Okná, resp. štíty na oknách mostíku bezhlučne zmizli. Do prítmia mostíka osvetleného len žiarou monitorou sa zrazu vrútil koncert svetiel, farieb, bleskov. Helen milovala tento ničim nenapodobitelný pohľad na loď rútiacu sa subpriestorom. Chuchvalce hmly rôznych farieb, fraktálové obrazce, blesky ... to všetko obklopovalo loď, neustále sa menilo, pohybovalo a vytváralo stále nové a nové fantastické koláže.
    ,, Dosť bolo epilepsie, prepni to na simuláciu."
    Obraz sa okamžite zmenil, okná vyplnila nekonečná večnosť vesmíru, len tma poprretkávaná milionmi hviezd.
    ,, To je pekné, kde je to ?"
    ,, Záber na kvadrant 4 urobený s nákladnej lode FutchiYar na ceste na Jupiter. Záber bol spravený amatérskym fotografom Kimom Sekalskim, kuchárom. Želáte si podrobnejšie informácie o jeho tvorbe ?" Odmietla neurčitým gestom.
    ,, Nejaké ďalšie zmeny kurzu, prípadne iné zaujimavosti o ktorých by som mala vedieť ?" Helen sa zatvárila zúfalo unudene, vopred vedela odpoveď počítača.
    ,, Žiadne zmeny kurzu ani iné čínnosti pri ktorých by bol potrebný luďský zásah. " Hej veď tak to je celý let, načo sme tu vlastne ? pomyslela si Helen.
    ,, No dobre tak mi pusti nejaký zaujimavý film na hlavný monitor. Nech to nejako prežijem. " Počítač neodpovedal.
    ,, Haló, mamka, kde si ?" poklepala po centrálnom pulte.

    ,, Kód M, kód M. Kolízny kurz, opakujem kolízny kurz. " navigačný pult ožil záplavou červených svetiel. Helen sa k nemu ihneď posunula, lakťom zvalila nedopitú kávu. Za hlavou jej začala chrapľavo zavíjať siréna.
    ,, V kurze neznáme teleso, kolízia za 50 sekúnd palubého času. "
    ,, Môžeme sa mu vyhnúť ? " Helen pocítila na okraji svojej duše niečo ako paniku. Kolízia v subpriestore bolo niečo čo sa síce v navigačnej škole preberalo ale v reáli to nikto nezažil. Nikto neprežil - opravila sa v duchu.
    ,, Negatívne. Vektor rýchlosti je príliš velký. " hlas matky znel pokojne, panika jej bola cudzia.
    ,, Môžeme ho zničiť ?"
    ,, Negatívne, nemám informácie o veľkost alebo zložení objektu. Gravitačná charakteristika ukazuje na objekt veľkosti transportnej lode typu S. "
    ,, Zapnúť štíty, uzavrieť všetky sektory lode, pripraviť všetko na náraz." Helen sa zase pripútala do kresla ťažkými popruhmi, už jej to také zbytočne nepripadalo. Kreslo jej dodalo pocit sebavedomia. Hlavou jej prebiehali hodiny simulácii v škole, pri tréningoch. Zapípal interkom.
    ,, Tu je Daniel, čo sa deje ?" na malej obrazovke sa ukázala rozospatá mladá tvár jej prvého dôstojníka.
    ,, Kód M. "
    ,, Kolízia ? V supriestore ? Nemožné."
    ,, Jasné a húkam len zo srandy, pripútaj sa, náraz o 30 sekúnd."
    Obrazovku zaplnila Danielova tvar ako sa priblížil ku kamere. ,, Neblázni, nemôžeme prežiť ten náraz, musíme sa vyhnúť. "
    ,, Nemôžeme, sme príliž blízko, sadni si do toho posraného kresla a pripútaj sa, to je rozkaz."
    ,, Vypni pohod, Helen, vypni motory. Pri náraze zomrieme, tak máme aspoň malú šancu že to prežijeme."
    ,, Pripútaj sa, koniec." zrušila spojenie skorej než Daniel stihol čokoľvek povedať.
    ,, Čas ?"
    ,, 15 sekúnd do nárazu. Štíty aktivované. Šanca na prežitie 0,2 percenta." pkojný hlas privádzal Helen do šialenstva.
    ,, Nepýtala som sa na štatistiky." pravou rukou nahmatala pod riadiacim panelom malé tlačidlo. Po jeho stlačení sa otvorila čast panelu. Nápis hlásil MANUÁLNE RIADENE.
    ,, Pozor, otvorila ste pult manuálneho riadenia. Manuálne riadenie v subpriestore je proti letovým predpisom aj proti bezpečnostným predpisom číslo..."
    ,, Drž hubu ... čas?"
    ,, 10 sekúnd do nárazu, 9 " Helen si zakusla do spodnej pery, zúfalo sa snažila spomenúť si, čo presne sa môže stať po vypnutí motorov. Ukazovák a prostredník držala na tlačidle núdzového vypnutia motorov. Hlavou jej prebleskla prednáška starého profesora Sheridenna z navigačnej školy.
    ,, Vypnutie motorov počas subrychlosti sa rovná takmer istej sebevražde. Loď sa destabilizuje praktický v náhodný okamih niekde v priestore. Ako vedlajší efekt nastane niekoľko náhodných kvantových skokov. Aby ste si vedeli predstaviť, je to efekt žabky. Kameň letiaci nad hladinou náhle stratí rýchlosť. Ešte niekoľko krát sa odrazí od hladiny - v tomto príprade od kvantovej hladiny Sigma, všetko závisi od rýchlosti, energie, času a niekoľkých veličín o ktorých ešte ani nevieme. Počas náhodných skokov je loď pritahovaná gravitačnými poliami hviezdnych systémov, takže je viac než pravdepodobné že sa loď zmaterializuje niekte v nejakom sektore. Samozrejme rýchlosť lode je v tomto prípade blízka rýchlosti svetla. Palubné systémy su účinkom kvantovej vlny nefunkčné takže nekontrolovaná loď sa rýchlostou svetla zavŕta do nejakej planéty alebo hiezdy. Ak sa aj náhodov podarí vyhnúť všetkým objektom tak loď za pár minút zmizne niekde vo vesmíre. To čo sa stane s loďou alebo posádkou závisi od toho čo všetko zostane na lodi funkčné. Ak sa aj podarí loď stabilizovať, je nutné určiť polohu. Čo môže byť v tomto prípade dosť problém."
    ,, Dve sekundy do nárazu. " Vplyvom gravitačných síl sa jej začal pred očami deformovať priestor. Mostík sa začal predlžovat, jeho čelo sa vzdialovalo v smere nárazu ako rýchlo letiace lietadlo. Helen zavrela oči a zmačkla klávesy. Nastalo ticho. Otvorila oči. Všetko pred nou zamrzlo. Počítače, zdeformovaná kabína, celé okolie zostalo úplne zmrznuté. Skúsila zdvihnúť ruku. Jej ruka sa premenila na rozmazanú šmuhu nekonečne pomali sa hýbucu priestorom. Tak toto je náhodný kvantový skok? preblesklo jej hlavou. Potom sa už len zablyslo a loď zmizla.

---