Krikľavo zelená samota

Samota zakvasila

v mojej izbe...

Samota - tá pani

v zelenom, jej

rozkysnuté telo

sedí v strede izbietky

a napcháva sa

mojím mäsom,

pije moju krv a slzy...

Odporná zelená ježibaba

škeriaca sa na mňa

hnilými zubami

mi tvárou zahaľuje

všetky cesty nádeje ...

Gniavi ma

obrovským telom

a čaká, kedy to vzdám

a od bolesti

vykríknem Tvoje meno...

Koľko len má rúk!

Sťa chápadlá ťahajú ma

za vlasy, no

tá bolesť

nie je nič - ako

prepitá pečeň

proti zlomenému srdcu...

Plačem, no vravím vám, že

je to len taktický ťah

Chcem ju totiž utopiť,

utopi vo svojom žiali

potichu,sama, bez Teba,

takticky a hrdinsky.