X - kapitola 2.

Pokračovanie poviedky X.

Kapitola 2.

Daniel otvoril oči. Vlastne ... myslel že ich otvoril. Rozdiel medzi tým či ich mal otvorené alebo zatvorené bol žiaden. Okolo neho bola absolútna tma. Po zraku sa mu prebral sluch. Hrozné hučanie a šumenie identifikoval ako šumenie vlastnej krvi v ušiach. Potom sa prebral cit. A to bolo najhoršie. Zima sa mu zaryla ostrými pazúrmi hlboko do tela, nekontrolovateľne sa roztriasol. Pokúsil sa skrehnutými prstami nahmatať zámok bezpečnostných pásov ale bez toho aby na zámok videl ho nebol schopný nahmatat. S prstov sa mu úplne stratil cit. Myšlienky sa mu postupne dostávali na svoje miesto, tehličky logiky zapadali. Loď nemá energiu. Nefunguje udržiavanie životných podmienok, klesá teplota a tlak. Hlavný reaktor je odstavený, palubný počítač asi tiež nefunguje. Som v prdeli. Vo veľkej čiernej chladnej prdeli. S cvaknutím sa rozsvietilo núdzové osvetlenie. No, som v červenej slabo osvetlenej chladnej prdeli - poopravil svoje vnútorné hodnotenie situácie. Po chvíľkovom zápase sa mu podarilo rozopnúť pásy. Gravitácia funguje, zaujimavé. Ďalšia tehlička dosadla na svoje miesto. Okamžite priskočil ku vstavanej skrini a začal sa prehrabávať vo svojich veciach. Skôr ich síce pomali opatrne prekladal, prsty ho boleli pri každom dotyku. Nakoniec našiel to čo hľadal. Arktická bunda z nezávislým vyhrievaním. Snaď to bude ešte fungovať. Japonská technika však nesklamala. Po 5tich minútach už bol schopný sa hýbať bez toho aby sa triasol.
    ,,Matka ?" jeho hlas zaznel v absolutnom tichu panicky, tenko .. zo strachom.
    ,,Počítač ?" druhý pokus ktorým sa pokúsil dodať si sebavedomie tiež nevyšiel.
    ,,No, to ticho je dosť nepríjemné tak sa budem rozprávať aspoň sám zo sebou." doplnil svoju nezvyčajnú palubnú výbavu čiapkou a rukavicami a pokúsil sa otvoriť dvere apartmánu. Dvere okrem toho že boli pokryté vrstvičkou ľadu mali ešte jednu vlastnosť - vôbec nejavili známky toho že by sa snažili otvoriť. Dan do nich pár krát kopol, tenká vrstva ľadu sa síce odlomila ale dvere držali ... ako dvere.
    ,, Sakra ja som magor " buchol sa do čela ,, hydraulické zámky, mali sme predsa naraziť. Hmmm, ale ako teraz von ? Ako sa len môžem dostať von." začal chodiť dookola miestnosti. Pod nohami zacítil slabú rezonaciu. Potom ďalšiu. Silnejšiu.    
    ,, Reaktor .... jasne ... no poď chlapče neboj sa ... zvládneš to " Daniel nezmyselne skandoval a duševne podporoval fúzny reaktor. Ten akoby ho počul ešte raz zarezonoval celou loďou načo ju zaplnil bežnym podprahovym zvukom. Spolu s tým sa rozsvietilo normálne osvetlenie. A rozhučala sa klimatizácia. Daniel priskočil k ovládaniu a prepol ho na maximum. Prúdy horúceho vzduchu začali ihneď rozpúštať ľadový povrch v jeho kajute. Hučanie v ušiach mu tiež zanikalo - v miestnosti stúpal tlak.
    ,, Počítač ?" skúsil znova. Žiadna reakcia. Ale zato sa ozval interkom. ,, Daniel ? Si v poriadku ?" priskočil k interkomu ,, Helen ? Som tu dole, som O.K. a ty ? "
    ,, Premrznutá ale v poriadku, vieš sa dostať na mostík ?" interkom znel podivne piskľavo.
    ,, Dvere su zamknuté, môžeš vypnúť núdzový režim z mostíka ?
    ,, Moment skúsim to ... taaaaak, skus teraz " spolu s tym sa ozvalo slabé klapnutie zámku. Daniel otvoril dvere najprv len malý kúsok. Na chodbe svietilo svetlo a hučala klíma. Tak ako jeho miestnosť bola pokrytá roztápajúcou sa vrstvou ľadu.
    ,, V poriadku, tlak na chodbe je dobrý, hneď som u teba."
    ,, Pohni si ..." boli posledné slová čo počul s interkomu. Vyrazil po chodbe pošmykol sa na ľade a roztiahol sa na chodbe. No, tak si asi pohnem pomali. Svet ma dnes nemá rád.
    Výtah bol ako všetko celý od ľadu ale prekvapivo fungoval. Po chvíľi napätia ked Dan stále očakával že sa výtah zastaví niekde medzi poschodiami dorazil na mostík. Prvé čo ho na mostíku prekvapil bol smrad. Všade bolo cítit spálený papier. Aj ked klíma aj tu odsávala smrad a chlad, horiaci papier bol všade. Helen ho ho privítala s unaveným úsmevom.
    ,, Vidím že si vybavený na každú príležitosť. " Dan nepochopil až ked ukázala na jeho červeno modrú termo bundu pochopil.
    ,, Ty si si tu zapálila oheň že ?"
    ,, Myslím že sme prišli o celý tlačený archív a aj o všetok papier do tlačiarne. ". Uprostred miestnosti boli ešte stále zvyšky popola a prepálená dlážka.
    ,, Spoločnosť mi to asi dá k náhrade. " po prvotnom šoku na oboch prichádzala úľava a šibeničný humor.
    Po chvíli snaženia a prehovárania sa im podarilo spraviť kavovar a každý s horúcim šálkom kávy bilancovali situáciu. Helen sedela za hlavným počítačovým terminálom a skúšala ho zapojiť. Daniel sa snažil o niečo podobné pri každom terminály na mostíku.
    ,,Tu je to úplne mrtvé, vyzerá že hlavný počítač je v tahu." Daniel prešiel všetky počítače. Mostík až na hučanie klímy bol tichý a pustý. Mŕtve obrazovky dokresľovali obraz kybernetickej smrti. Helen si oprela hlavu do rúk. Mysli ... mysli Helen, niečo sa musí dať robiť. Daniel chodil po miestnosti, sčasu na čas buchol päsťou do obrazovky alebo panelu.
    ,,Musíme niečo robiť. Nejako zapnúť počítač alebo zavolať pomoc. Niečo sa musí dať robiť."
    ,,Ty si kybernetik alebo odborník na UI ? pozrela na neho Helen.
    ,,Nie, nie som ..." zavrtel hlavou.
    ,,No vidíš ani ja nie. Bojím sa že mi dvaja túto spúšť neoživíme." Rukou ukázala na mŕtvy mostík. Hneď ako kývla rukou tak ako magickým prútikom mostík ožil. Postupne sa porozsvecovali obrazovky, miestnosťou sa začal niesť zvuk počítačov.
    ,,Uauuuu Helen to bolo dobré. " uznanlivo a s prekvapením poznamenal Daniel.
    ,,Hej bolo" podozrievavo sa pozrela na svoju ruku.
    ,,Matka ?"
    Žiadna reakcia.
    ,,Počítač ?" skúsil Daniel.
    ,,V pohotovosti. " ozval sa kovový mužský hlas. Henel a Daniel na seba prekvapene pozreli. Ale bolo to určite lepšie ako nič.
    ,,Počítač, zobraz na hlavný monitor schému lode a vyznač poškodené miesta. Ďalej vykonaj diagnostiku všetkých systémov lode."
    ,,Nie je možné vykonať." počítač zhasil jej počiatočné nadšenie.
    ,,Prečo nie ?" skúsila namietať.
    ,,Táto informácia nie je k dispozícii."
    ,,No super " buchla do klávesnice počítača ,,ta stará kraksňa sa zbláznila."
    ,,Skúsime niečo jednoduchšie. Počítač, čas." pridal svoju trošku Dan.
    ,,11 hodín 25 minút lodného času."
    ,,Výborne, uplné odpísaný nie je, prinajhoršom máme hodinky." usmial sa Daniel na Helen.
    ,,Ideme ďalej. Počítač, vykonaj diagnostiku vlastných systémov." pokračoval.
    ,,NIe je možné vykonať."
    ,,Prečo nie ?"
    ,,Systém bootuje. Diagnostika je možná len pred alebo po bootovacej sekvencii."
    ,,Čooooo ? STYXy predsa nebootujú. Čo je to za nezmysel." Daniel si pomyslel že zázraky sa na ten deň už asi vyničili. Netušil že nemá pravdu ani zďaleka.
    ,,Táto informácia nie je dispozícii."
    Helen sa na chvíľu zamyslela. Počítače STYX sa bootuju len raz, pri prvom zapnutí potom už bežia až do vyradenia. Ich bioštruktúra neumožnuje vypínanie - pri vypnutí počítač a jeho UI umiera.
    ,,Počítač zobraz na hlavný monitor zoznam programov v bootovacej sekvencii."
    Obrazovka sa zaplnila stĺpcami programov.
    ,,Zobraz zelenou programy ktoré sú už v pamäti." Priblížne polovica programov zozelenela.
    ,,Odstráň všetky ktoré priamo nesúvisia s lodnými systémami, navigáciou a pohonom." Ďalšia tretina programov
zmizla. Daniel si stihol prečítať ze jeden zo zmiznutých programov bol SYSTÉM PRE ZDIELANIE NOVINOVÝCH SATELITOV.
    ,,Zvyšné programy nahraj prednostne do pamäti. Ostatné nahraj až na povel."
    ,,Potvrdené. Odhadovaný čas 7 minút."
    ,,Výborne." obrátila sa k Danovi ,,to by sme mali, o 7 minút budeme mať k dispozícií diagnostiku lode. Čo to je ?"
Loďou sa ozvalo slabé praskanie. Po chvíli ďalšie. Dunivý zvuk sa ozýval s útrop lode. Daniel priskočil k terminálu s názvom Enviromentálna kontrola. Všetko svietilo zelene.
    ,,Tlak a teplota stabilné. Teda ak sa dá senzorom a snímačom veriť."
    ,,Nič iné nám ani nezostáva." Helen sa pohodlne usadila do kresla. ,,Myslím že kým ten krám nenaskoči tak aj tak toho veľa nenarobíme. Ručne som riadila normálne loď len raz, aj to bolo len stlačenie jedného vypínača a vidíš ako sme dopadli." Helen dorazila šálku kávy a naliala si druhú.
    ,,Posaď sa a nelietaj mi tu ako besný pes. Počkáme kým Matka dobootuje a uvidíme čo ďalej. Prežili sme kvantový skok. Myslím že horšie to už nebude." Osud sa pri týchto slovách len zachechtal.
    Zvyšné minúty sa vliekli len pomali. Daniel priam počul ako každá sekunda klapne na neviditelných hodinách. Čas pomali tikal, občas sa ozvalo z vnútra lode to divné praskanie a kvílenie kovu. Napätie už bolo neznesitelné keď sa ozval počítač.
    ,,Požadovaná bootovacia sekvencia ukončená.
    ,,Počítač, zobraz na hlavný monitor schému lode a vyznač poškodené miesta. Ďalej vykonaj diagnostiku všetkých systémov lode." Pokus číslo dva.
    ,,Potvrdzujem." Na hlavnom monitore sa zobrazila trojrozmerná rotujúca schéma lode. Postupne sa všetky miesta zaplnili zelenou. Počítač to potvrdil aj ústne. ,,Štrukturálna integrita lode neporušená. Základná diagnostika ukazuje všetky systémy na 90% efektívneho výkonu. Želáte si vykonať hĺbkovú diagnostiku ?"
    ,,Áno, vykonať hĺbkovú diagnostiku." potvrdila Helen.
    ,,Hĺbková diagnostika aktivovaná. Výsledky budú k dispozícii o 12 hodín a 32 minút."
    ,,Super " obrátila sa k Danielovi ,, vyzerá že sme to prežili bez väčších škrabancov, mimochodom je to tvoj prvý náhodný kvantový skok ?" uškrnula sa na neho.
    ,,Jasné, dávam prednosť iným adrenalínovým športom." vrátil jej to Daniel.
    ,,Viem, počula som o tom" ukázala na jeho arktickú bundu teraz už prevesenú cez jedno zo sedadiel. ,,Skúsime teraz zistiť kde sme. Nechceš sa toho ako navigačný dôstojník ujať ? Tvoj kapitán už je unavený zo zachranovania našich dvoch životov."
    ,,Jasné kapitán, vykonám." Daniel previedol niečo vzdialene pripominajúce zasalutovanie. Sadol do kresla navigátora s elánom pri ktorom aj kreslo stavané na preťaženie 10G zaškripelo.
    ,,Počítač, rýchlosť a poloha."
    ,,Relatívna rychlosť lode 0. Poloha " počítač chvíľu akoby zaváhal ,, nie je možné určiť polohu lode. Nedostatok relačných bodov."
    ,,To nie je možné, koľko relačných bodov má v pamäti ? " Helen sa obrátila v kresle k Danielovi.
    ,,Nóóó, milióny. Možno aj viac. Toto je STYX nie žiaden smiešny NEWTON." zamyslel sa Dan.
    ,,Počítač, spočítaj záznamy relačných bodov."
    ,,V archíve je uložených 10 miliard 482 milion 332 relačných bodov, kombinácií a dátových záznamov. "
    ,,Fíha" pískol Daniel ,,ten náš počítač nie je žiaden šupák. Keď už pri tých kombináciách nevie nájsť našu polohu tak to nie je dobré. Aspoň sa pozrieme kde sme." Vyťukal na klávesnici pár príkazov. Na hlavnom monitore sa zobrazila schéma hviezdneho systému.
    ,,Tak sa na to pozrime " mrmlal si Dan popod nos ,, tri planéty ... hmmm ...G10 ...ano ...geostacionálna ... no to sa dalo čakať, dvojhviezda M ... hmmm ... spektrálne údaje nám netreba ... komscan ... ejha, žiaden komscan, ani prašivý satelit ... no ... hmm ... ano ... noooo, takže " zdvihol hlavu ,,sme ľudovo povedané v prdeli, mrňavá dvojhviezda, tri planéty žiadna nie je obývaná, žiadne satelity ani nič iné. Absolutne nič. Sme na stacionálnej dráhe okolo hviezdy asi 8 s-minút."
    Helen sa zamyslela a práve chcela niečo povedať ked ju prerušil počítač.
    ,,Pozor, bootovacia sekvencia nie je ukončená. Želáte si pokračovať ?"
    ,,Pokračuj, hmmm mimochodom, čo sa stalo s Matkou ?" Helen to položila ako rečnícku otázku, nečakala odpoveď od počítača.
    ,,UI program Matka nebol nahraný do pamäte. Mám nahrať prednostne UI program Matka ?" odpovedal počítač celkom neočakávane.
    ,,Potvrdzujem." odklepla Helen pomyselný Enter.
    ,,Nahrávam program Matka." a po chvíli ,,program Matka nie je možné nahrať. Nedostatok pamäti. Diagnostika ukazuje poškodenie pamäťových modulov 6,7,9 a 12. Moduly 6,7 a 12 su nefunkčné, biofunkcie na nule, modul 9 je nestabilný a biomonitor ukazuje vnútorné poškodenie."

pokračovanie zajtra.

---