X - kapitola 3.

Pokračovanie poviedky X.

O hodinu nato už Daniel stál vo výtahu vybavený prenosným linkom a teoretickými informáciami o výmene pamäťových modulov. Prvý malý problém nastal už vo výtahu. Strojovňa sa podla schém a počítača nachádzala na palube 9. Klávesnica výtahu bola len do paluby 6. Skúsil vystreliť od boku.
,,Počítač, paluba 9 " pomyslel si že je asi naivný. Na jeho veľké prekvapenie sa výtah rozbehol. Po chvíli zastal.
,,Paluba 9, strojovňa. Odporúčame ochranný odev triedy B." zahlásil počítač.
,,Helen som v strojovni, idem na to."
,,Dávaj si pozor nechce sa mi ta ísť stadial vyťahovať. " ozval sa z linkomu Helenin hlas. Prešiel k dverám ktoré sa pomali namáhavo a za nepríjemného zvuku otvorili. Chodba za nimi bola úzka, studená a rovná. Pomali kráčal po chodbe čítajúc čísla na dverách. Keď bol pri 9-19 preletel vedľa neho servisný robot. Obzrel sa za ním. Robot mieril k dverám výtahu ktoré zostali otvorené. Výtah svietil ako záchranná bója schopná odviezť ho do krajších príjemnejších a útulnejších častí lode. Pokračoval ďalej po chodbe.
,,Ok Helen som pri 9-37. Idem dnu." Sklad mu pripadal oproti holej a chladnej chodbe ako luxusný apartmán. Pozdĺž steny bol regál s monitorovacími počítačmi. Tu žili náhradné pamäťové moduly.
,,Dobre, beriem moduly 25s až 28s." Každý modul bol zasunutý vo vlastnom boxe. Ten monitoroval jeho biofunkcie. Daniel pristúpil k modulu s číslom 25. Podľa technických popisov uchopil držadlo a otočil ho o 90stupňov naľavo. Zelené svetlo blikajúce na monitore začalo svietiť červene. Zároveň s tým sa kľukaté grafy na biofunkciách vyrovnali. Signalizovali smrť modulu. Dan pomali vysunul strieborné púzdro s boxu a zasunul ho do prenosného ktoré stálo v rohu skladu. To isté spravil s ostatnými modulmi.
,,Daniel, ako si na tom ?" ozvalo sa s linkomu.
,,Mám moduly na vozíku." odpovedal.
,,Tak si pohni máš len 10 minút potom ti zomrú."
,,Jasne jasne, neboj už som na ceste." Vozík sa zdvihol asi pol metra nad zem. Dan s dialkovým ovládačom jednoducho šiel a vozík ho nasledoval ako verný pes.
,,Som v 9-30. Idem vymienať moduly." Daniel vymontoval mŕtve moduly podobne ako v sklade a nahradil ich živými. Biosensory okamžite ožili, chvíľu na nich svietili oranžové krivky, tie sa však po chvíli stabilizovali a zozelenali.
,,Myslim že som hotový. Všetko svieti na zeleno."
,,Rozumiem, poď hore, deje sa tu niečo zaujimavé." Keď vošiel naspäť na mostík Helen práve zastavila nejaké video. Obrátila sa k nemu.
,,Toto som našla po tom čo si opravil pamäť. Asi sto rokov starý záznam. Pustím ti ho od začiatku." Na obrazovke monitora sa ukázala tvár dlhovlasého mladíka. Bol vystrašený a nervózny, stále sa obzeral.
,,A-Ahoj ... som Martin O'Connor, som programátor na palube HVIEZDY SEVERU. Ani neviem načo toto vlastne nahrávam ale asi pre istotu. Ne-neviem čo sa stane. No .. ehm ... ako začať. Noo, moja záľuba a hobby je skúmanie Hiermannoveho javu. Ako isto viete, Hiermannov jav je náhodný šum v hyperpriestorovom pásme ktorý bráni používať toto pásmo ako inak výborné komunikačné médium. Výzkum hyperpriestoru je veľmi obmedzený a spadá pod vojenskú správu, vraj kvoli možnému ohrozeniu vesmírnych letov. Pche. Tu na palube lode som mal dosť času a prostriedkov na to aby som spravil celkom slušné príjmače H-žiarenia a analyzoval ho. Zistil som že tento šum vôbec nie je náhodný a nie je to šum. V skutočnosti je to obrovské množstvo zakódovaných informácií. Tieto informácie su vysielané ľudmi. Každým človekom. Isto sa pýtate ako. Takto " mladík si odhrnul oblečenie s ramena. Na ňom mal ako každý človek malý kovový krúžok - očkovanie proti najhoršej chorobe 22 storočia - Miecklovmu syndrómu degenerácie mozgu.
,,Áno, je to očkovanie proti MSDM ... ale v skutočnosti je to vysielačka a príjmač hyperpriestorového vlnenia. Napájaná je ľudským telom. Aké informácie vysiela to neviem. Ani neviem kde ich posiela. Ale viem kto to vie. Náš počítač. Všetky informácie sú uložené v ňom. Našiel som nejaké fragmenty dát v jednom s poškodených pamaťových modulov. A tak som naprogramoval vírus. Napadnuť vírom STYX je nemožné, ale dajú sa napadnúť subsystémy. Môj vírus využíva otvoreného komunikačného kanálu v neurálnej sieti a ... ehm to je vlastne jedno. Vírus sa pokusí napadnúť senzorovú sieť lode. Bude hľadať otvorený kanál. Po tom čo sa dostane dnu nasimuluje na centrálnom gravimetry teleso v kolíznom kurze. Také ktorému sa nedá vyhnúť. Loď bude musieť buď naraziť alebo núdzovo opustiť subpriestor. Ako poznám našeho kapitána tak zvolí aspoň malú šancu. Pri tom sa resetne palubný počítač. Viem to, skúšal som to na simuláciách. Možno je to súčasť núdzového protokolu, to neviem. Dôležité je že pri resete sa moj vírus dostane do hlavného kontrolného programu a zruší všetky prístupové obmedzenia. A potom sa bude dať opýtať počítača na čokoľvek, nebudú existovať žiadne obmedzenia. Vírus by mal nájsť prístupový port do senzorovej siete do 48 hodín. No, a ... ehm veľa šťastia pre toho kto tento záznam pozerá. Niekto ide."
,,No" Helen sa pozrela na Daniela ,,povedala by som že sa v tých 48 hodinách trocha prepískol."
,,Asi hej. A možno je to len blábol nejakého chorého mozgu."
,,Nie je problém to vyskúšať. Počítač, nahraj program Matka." Chvíľu bolo ticho, napätie v miestnosti sa stupňovalo.
,,Daniel, Helen ste v poriadku ? " hlas Matky zaznel ako najkrajšia hudba.,,Moje senzory mi hlásia že celá neurálna matrica bola zresetovaná. A potom detekujem vymazanie časti bezpečnostného programu."
,,To je v poriadku mami, povedz mi aké mám prístupové právo ? Helen sa trocha triasol hlas.
,,Helen tvoje prístupové právo bolo zmenené na 0. Je to trocha prekvapivé ale je to tak."
,,Čooooo ?" Daniel priskočil k terminálu. ,,Ani hlavný programátor nemá právo 0. Nikto nemá právo 0. Ako je to možné ?"
,,Mimochodom Daniel aj tvoje prístupové právo je 0. Predpokladám že to súvisí s poškodením bezpečnostného programu."
,,Tomu neverím " Helen krútila hlavou ,,ako môžeme mať nulový prístup do STYXU. Ale veď, vyskúšame to. Matka, aké je Danielové prístupové heslo do osobného denníka ?"
,,Livia5648."
,,Ale ale, Daniel čo ty máš s mojou dcérou ?" Pobavene sa na neho pozrela.
,,A-Ale, to je iná Lívia."
,,No dobre," Helen sa pohodlne usadila do kresla ,,Matka porozprávaj nám o Hiemermannovom jave."
,,Moment nahrávam informácie. Mám v pamati dve verzie dát. Jedna s verejným prístupom, druhá len pre prístup nula až dva."
,,Porozprávaj nám o tej druhej verzii."
,,Rozumiem. Zhromaždujem data. Hotovo. Hiemermannov jav priamo súvisí s Miecklovým syndrómom degenerácie mozgu. Tento pravdepodobne umelo vytvorený vírus sa objavil asi pred 200 rokmi. Napádal vyvýjajúci sa mozog dieťata. Zastavil jeho vývoj približne v druhom až tretom mesiaci po narodení. Vírom napadnuté deti sa dožili maximálne jednoho roku. Liek na vírus bol hľadaný 12 rokov. Počas týchto 12tich rokov všetky narodené deti zomierali. Toto su oficiálne data ktoré sa zhodujú na oboch záznamoch. Podľa verejného záznamu Miecklov našiel vakcínu ktorá sa implantovala deťom do ramena a jednoduchý dávkovací mechanizmus postupne dávkoval vakcínu počas celého života jedinca. V skutočnosti Miecklov vôbec nepracoval na vakcíne. Vynašiel metódu ako simulovať prostriedie ľudského mozgu v počítači. Kvoli tomu a nie kvoli práci na vakcíne bol vybudovaný najvačší STYX na Mount Olympe. Vakcína je v skutočnosti vysielač a príjmač hyperpriestorového vysielania. Po narodení sa implantuje každému dieťaťu. Vysielač vyrobí kópiu ľudského mozgu a zašle ju do STYXU. Keď sa ľudský mozog zastaví v dôsledku vírového napadnutia celá neurálna aktivita sa skopíruje do STYXU. Implantát je spojený s centrálnou nervovou sústavou. Všetky informácie sú posielané cez implantát do STYXU kde sa posielajú mozgovej simulácií konkrétneho jedinca. Odpoveď je zase cez STYX a implantát poslaná CNS."
,,To sú keci " vyhlásil Daniel ,,ty nám chceš povedať že za nás myslí STYX na Marse ? Za všetkých ľudí ? Blbosť."
,,Nie. Simulácia mozgu je úplná. Každý človek myslí a koná sám. STYX nijakým spôsobom neovplyvnuje myslenie ľudí. Len nahradzuje mŕtvu mozgovú kôru."
,,Počkaj ale to nie je možné. Ako to že teraz žijeme. Mount Olympus je od nás možno milióny svetelných rokov neznámym smerom. Nemali by sme byť mŕtvy."
,,Áno, správna otázka Helen. Problém nastal pri kolonizácii vesmíru. Preto boli všetky kolonizačné lode vybavené STYXom. Presne tak aj každá kolónia. V skutočnosti momentálne vašu mozgovú matricu mám vo svojej pamäti uloženú ja. Vždy keď sa jedinec vzdiali od STYXU v ktorom je jeho matrica uložená, tá sa skopíruje do najbližšieho STYXU v jeho okolí. Je to absolútne bezpečné."
,,Ja neverím " vyhlásil Daniel ,, ten počítač sa proste zbláznil a kecá. Moj mozog je v hlave a nie v žiadnom počítači. Ako nám môžeš dokázať že je to pravda ?"
,,Samozrejme nemôžem manipulovať s tvojim mozgom Daniel, je to prakticky nemožné, dokážem simulovať neurónovú sieť mozgu ale nedokážem zistiť na čo myslíš alebo nejako zmeniť neurálne pochody. Ihneď by ťa to zabilo. Žiaden STYX to nedokáže. Ale zamysli sa .. prečo ste sa s Helen obaja prebrali až po 12 hodinách, na sekundu rovnako ?
Bolo to preto pretože presne vtedy sa nabootoval núdzový program. A jeho prvá súčasť je spracovávanie mozgovej matrice posádky. Ďalší príklad. Spomente si na katastrofu v 76tom. Vtedy údajne kvoli žiareniu zomrelo skoro 3000 obyvateľov na Ganymede 7. V skutočnosti robili experimenty práve s hyperpriestorovou komunikáciou. Na chvíľu prerušili kontinuitu signálu a to ich stálo život. "
,,Niečo na tom bude " Helen sa zo zamysleným výrazom pozrela na Daniela ,, spomínam si že lekári nedokázali zistit podstatu žiarenia ktorá spôsobila tak rýchlu mozgovú smrť. Matka ? Kto o tom vie ? Myslím z ľudí."
,,Existuje koordinačná skupina vedcov ktorý riadia činnosť STYXOV. Inak nikto."
,,Tajomná výskumná skupina E1 na Marse. Že je to tak ?"
,,Opäť správne Helen. Isté drobné informácie o existencii tejto skupiny prenikli na verejnosť. Ale skutočná podstata ich práce je neznáma."
,,Ja jej verím, myslím že nás neklame. Vysvetľuje mi to aj plno vecí."
,,Ja neverím. Sú to kraviny všetko. Tá UI sa proste zbláznila." Daniel vstal a začal chodiť dookola po mostíku.
,,Momentálne je jedno či je to pravda alebo nie. Máme horší problém. Musíme zistiť kde sme." Daniel sa trocha ukludnil a zase si sadol za terminál.
,,Jasné. Vieme že nevieme kde sme. Loď je relatívne v poriadku tak nevidím dôvod prečo proste nezačať hladať nejakú osídlenú sústavu. Matka, vieš podla momentálneho pozorovania zistiť ktorá s hvieznych sústav v dosahu senzorov by mohla byť zaujimavá prípadne osídlená alebo aspoň zmapovaná ?"
,,Podľa pozorovania mám 3 hviezdne sústavy ktoré by pri mapovaní sondami isto boli prezkúmané. Mám nastaviť letový kurz ?"
,,Áno " Helen vyťukala na klávesnici pár príkazov.
,,Sú to tieto ?"
,,Áno Helen."
,,Dokážeš vyrátať hyperpriestorovú trajektóriu ?"
,,Áno, dokážem, ale nedokážem sa vyhnúť gravitačným deformáciam. Obaja budete musieť počas letu byť hybernovaný."
,,Fúj, nie, nechcem byť v mrazničke." Daniel sa zatváril už akoby bol mrazený.
,,Ani mna to neteší, ale keď mi to pomôže sa vrátiť k Liv a Stelovi tak sa nechám zmraziť. Matka, ako dlho budú trvať prípravy na let a predletová kontrola ?"
,,12 hodín Helen, prípravy už boli zahájené."
,,Aká je pravdepodobnosť že v cielovej sústave nájdeme kolóniu alebo aspoň ju dokážeme identifikovať."
,,22 percent. Ak môžem odporúčať tak by ste mali zostať v hyperspánku až kym nenájdem identifikovateľnú sústavu. Každé zmrazenie a rozmrazenie je riziko a je to spojené s veľkou záťažou organizmu.
,,Jasné, tak dokonči prípravy. Daniel poď sa pred mrazákom niečoho najesť."

Vesmírna loď po 12tich hodinách zmenila svoj kurz, prudko zrýchlila a po chvíli zmizla v hyperpriestore. Helen a Daniel - zmrazný v hybernačných boxoch - to už ale necítili.

Koniec ?

---