Na hrane dobrej poézie

Sylvia Plathová, známa americká poetka si do svojho denníka niekedy koncom päťdesiatych rokov napísala, že je „drsná, antipoetická, nepoetická...“ Neverila, že si mnohí všimnú „k čomu sa dopracuváva, prekonávajúc sa.“ Plathová patrí k poetkám, ktorých tvorbu treba znovu a znovu objavovať. A znovu a znovu vyvracať jej poetické sebapochybovanie. jej tvorbe je aj drsná a možno aj nepoetická ak sme zvyknutí iba na krásne verše a pozitívne obrazy. Je to však poézia originálna ako poetka sama. Od tohto leta už aj milovnící poézie na Slovensku majú to šťastie popasovať sa s jej tvorbou. Zbierka básní Hrana vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vo výbere z viacerých jej zbierok a v preklade slovenskej (originálnej) poetky Mily Haughovej. Po pozornejšom čítaní váš možno zarazí to množstvo deštruktívneho postoja, autorka však tvorila po druhej svetovej vojne a v neoptimistických päťdesiatych rokoch a akoby tušila, že sa nedožije viac ako 30 rokov... Aj napriek tomu je jej slovník svieži, vášnivý, v mnohom inovačný. Plathová je výrazovo silná poetka. Jej básne určite nie sú „fast food“, treba ich konzumovať pomaly a pozorne, s citom, s empatiou. Až potom je to gastronómia!