Prvá

Keď pochmúrny deň myseľ Ti vábi

celé Tvoje telo rukami hladí

do svojho lona dostať ťa chce

a všetko pekné Ti smutne znie

Keď nádherné farby sú len čiernobiele

a všade sa cítiš ako uväznený

Keď táto báseň Ti v hlave zneje

a stále sa cítiš podvedený

Poviem Ti múdrosť čo každý vie

len jedna vec celé to zaženie

V tom dave ľudí hľadaj len jednu tvár

tvár ktora nieje bieločierna

ona Ti vymaže každý svár

pohľadom skrotí v Tebe to smutné zviera

Keď nádherný deň dostať Ťa chce

celé jej telo Ti krásne znie

do Tvojho lona myseľ ju vábi

a všetko pekné rukami hladíš

To preto že našiel si v dave tú pravú

pre Teba stvorenú, krásnu a hravú

to preto že našla toho pravého

a nechce už žiadneho iného