Mlčanie v historickom centre mesta

Brehy budov kormidlujú ľudskú rieku

S ružovým úsmevom. Prax majú dlhovekú

A ty si ticho, akoby si všetky slová

Vytratil kľučkujúc po mačacích hlavách.

Zívlo okno a mobil sa vytrvalo netrasie,

Tak poďme aspoň obligátne rozoberať počasie,

Kým lenivý tok ulice obtiera sa mi o uši.

A budovy tiež mlčia, ich to neruší,

Dôverne známe príbehy. (Aj toto tu už bolo).

A nová vráska sčerí ich omladené čelo.

Ale pre nás táto doba

Na žiadnu inú sa nepodobá -

Jej prúdy nás strhli, vírivo nesú

A skryjú medzi riadky učebníc dejepisu.