Lož...

V súmraku pravdy...

do výšky neba,tak mlčanlivo

vzdorujem chorobe seba.

Ustarostená, bez zbytočností

sa stále pokúšam...

skryť tvár pravdy, čo hovorí mi

z očí, no v minimálnom bode je

vidieť nájdené tajomstvo,

tajomstvo jesene, ktoré načrtla

tvoja voľná chvíľka Vášne počas,

ktorej si musel odísť a ja s tak

"šťastným"iste falošným úsmevom

som mávala omrznutou dlaňou

svojmu "nešťastiu..."