pošta...ach jaj

Pošta

Milujem chvíle strávené na pošte. Je len málo chvíľ, ktoré by ma podobným spôsobom napĺňali. Považujem to za vážne dobre strávený čas. A tak vždy, potom ako si ráno kúpim noviny a pozriem holú ženu v istom periodiku, otvorím schránku a vytiahnem všetok obsah. No a keď prídu aj nejaké účty nemá moja radosť konca kraja. Konečne! Pomyslím si, schytím peniaze, zbalím spacák, zubnú kefku, pastu, nejaké to jedlo a pitie na tri dni a hybaj na poštu. Najlepšie to býva keď vydávajú dôchodky. To býva priam strhujúca atmosféra. Tisíce palicami a zubnými protézami ozbrojených ľudí sa hemží v malej miestnosti bez ventilácie a kyslíku a čaká na pár korún, len aby mohli zaplatiť všetky účty a tretiu splátku za rakvu. Len ja a pár ďalších odvážlivcov ( týmto zdravím manželov Emila a Kamila ) čakáme v rade s týmito statočnými veteránmi 30 ročnej vojny * a počúvame s jemným úsmevom všetky tie nádherné životné príbehy.

Počuj Fero, to je dneska svet len samé počítače, autá a ten hajzel Dzurinda, cigán malý. Hmmm, máš pravdu. Už to veru nie je čo to bývalo za štúrovcov. Vtedy sa nám žilo. Pamätáš sa na tú pálenicu, čo som si len tak pre seba a pár ďalších dedinčanov vypálil? Joj, čo by som si nepamätal, pol dediny po nej osleplo. To bývali časy, ach jaj. A dnes? Tá mládež, len to fetuje tú marihuanu, ničoho si neváži a nič poriadne nevykoná, ani prstom nepohne, ach jaj. Pozri sa na toho dlhovlasého tam, ten by sa za Jožka Tisu ** veru neuživil. Veď ten ani nevie čo je to poriadna práca, žid jeden. Ach jaj. Tak ako vravíš. Ach jaj to bývali časy. A pamätáš, ešte za mlada. Pamätám, ty Kelti to boli fakt hovada. Len taký nahý s holými zadkami po lúke pobehovali tu človeka, tu zviera zabili, no čo prišlo skôr do rany, ach jaj. Ale aké mali krásne zbrane. To hej to mali a účinne. Nie ako dnes. To keď chceš sekerou hlavu odťať musíš aj tri, či štyri krát poriadne udrieť, ach jaj. A aj tie nože, krátke sú ani mäsko po vytrhnutí nerozstrapkajú. Skrátka nič.. len to tak krváca, niekedy aj tri dni a žena mi potom za to nadáva. Ach jaj. Ako vravíš Feri, ach jaj, ty Kelti boli naozaj machri. A Juraj nedošiel? Juraj? A ktorý? No ktorý, ktorý Jánošík predsa, ešte mi dvadsať zlatých aj s úrokmi dlhuje. Jáj Ďurike, tak ten je už dávno na pravde božej. Zlapali ho pandúri a povesili na hák. Ach jaj, to je škoda tie peniaze by sa mi zišli. Veď k tej rakve aj nejaký krížik, som si mohol kúpiť. Tak je Ferko tak, ach jaj. A či máš ešte z tej frndžalice, čo si štúrovcom ponúkal. Ale tá už tiež nemá také grády ako vtedy keď sme sa s Hodžom a Hurbanom opíjali...

Ďalej som už nepočul, po krásnych troch dňoch som sa dostal na radu a tak som s úsmevom na perách zaplatil účet. A s trochou melanchólie som sa pobral domov. A ako som si tak vykračoval, napadla mi jedna otázka. BUDEM AJ JA RAZ TAKÝ?

Vysvetlivky:

• * 30 ročná vojna trvala od r. 1618-1648

• ** Jozef Tiso- prezident Slovenského štátu ( fašistického ) v rok 1939-1945, popravený v roku 1947
• ***Hurban, Hodža- predstavitelia tzv. štúrovskej generácie, t.j. generácie ktorá sa snažila okrem iného o uzákonenie spisovnej slovenčiny a celkové pozdvihnutie slovenského národa