Písmák Roky
Roky plynú. Plynú ako rieka. Niekedy sa stočia, obmyjú korytá, spoja sa a vytvoria meandre. To sú tie zážitky, ktoré sa vracajú vždy znova a znova.
Stačí keď mi chýbaš
Je to zelené, lebo zelená u mňa vyvoláva pokoj. Je to ako tmavá noc, keď pri odchode z domu na ulici zhasne pouličné osvetlenie. Keď vonku začne byť zima a zostanem prekvapený, že takáto zima vôbec existuje. Je to ako keď fúka silný severný vietor, stromy potichu pukajú a vy si uvedomujete, že stromy sú len obyčajný kompozitný materiál.
Vsetkym ludom, ktori to stale myslia vazne
Chodime po ulici, dychame ten isty vzduch, pozerame sa na ten isty svet, vidime kazde rano ten isty vychod slnka, ale predsa sa najdu ludia ktorym to nestaci. Zijeme vsetci na tej istej planete, v tom istom vesmire, ale niektorym to predsa nestaci. Vytvaraju si okolo seba iny vesmir, vesmir v ktorom sa zabudlo na to aka je ta prava ludska tvar. Prava ludska tvar nepotrebuje mat pred sebou vyraz, ktory sa nicoho nedotkne, ludska tvar sa ma dotykat vsetkeho ako sa dotyka slniecko kazde rano povrchu planety.
Mamina
Mamina ruka
pohľadí a stisne
niekedy silno aniekedy jemne.
Mamina rada
Fyzika v poezii II
Reynoldsovo cislo vravi
ci je tok tak trosku dravy.
S kazdej strany pocuvam ,
ako stale,
Fyzika v poézii?
Ktože ma to volá.
Vektorový potenciál magnetického poľa.
Ktože mi to hrá na city.
Tok vektora intenzity.
Nekonečný kruh
Kráčam mestom
lesom domov.
Stretnem ludí,
celkom takých ako ja a ty,