Písmák zaspíš?
vypadol obraz
z tvojich rúk
sa niečo odlupuje
vítaš ma dlaňami a
...
možno si môžeš strčiť prsty
až tak hlboko
že až do duše
vydržať
obrat s kameňom
(cítiš. )
láska
niekoľkokrát čokoláda
ten kameň
odkiaľ padajú červené vlasy II
ležíš zlomená
zo zadymených citov
vešte nepokosenom tichu
všetky kurvy
defragmenty neprežitej lásky
mal som sen:
porodil som mŕtve dieťa
malo hnilé srdce
„to máš ztoho Marqueza“
maja poď na eifelofku
na prstoch barančekyod rosy zpohárov
avedľa od stola kričiamaja poď na eifelofku
len počítaš kruhyna stolepo mojom atvojom pohárividím len že sa žiadnenespojili
ani nevieš ako skurvene bolíš
ťažká vôňa orechov
už pár mesiacovtopím ťaautápam sebaana druhý deňsa strašne hanbím
už dlho mi je zlezo všetkých bozkovlebo ty si domaaja som domaakaždý inde
si ako ťažká vôňaorechovapach nocíktorého saneviem zbaviť
len cez oknosa môžme stýkaťako väzni
možnolásky obesencov / obesenci možnolásky
tancuješaspievašnehľadajvo vreckách obesencovdrobné na pivoaja ťa možno milujemstáleviac
vnajbližšej bočnej uličkevyvrátim kúsky tejtomožnolásky
budeš okolo mňa tancovaťaspievaťaja budem počítaťobesené teláktoré po ceste stretneme
nehľadajvo vreckách obesencovkúsky lásky
za kinom
za kinom (poloprázdnym)vyfajčím tvoje mihalniceako najlepšiu drogu mám už len nečistédvojramenné telotisíckrát ho ukrižujemfajčiacz mihalníca dnes na ulicistretávam len mŕtve dáždnikya ani zo všetkých alkoholovnestal sa mi zázraka tiene s nami nehrajú našu hru všetko ti hovorím až teraz keďklietky sa tvária tak naivne a ja za kinomv jednom osamotenom tieni ukojený zaspávam.
pomarančová
verím
že keď ťa opäť stretnem
zase budeš pomarančová
aja tak trochu opitý
Rubikova kocka
Horké, slizké a lepkavé sople mi stekajú dolu hrdlom. Cítim ako mi ich zhubná a odporná žravosť nahlodáva citlivú sliznicu, sliznica istotne začína červenať a zapaľuje sa. Hovorím niečo tejto Verone, ale sople mi pohltili zvuk všetkých slov. A táto Viera na mňa len vypliešťa oči a nechápe, že rozprávam, ale že ma skrátka nemôže počuť, táto Andrea, lebo nastala akási chyba, akási nepredvídateľná chyba v celom mojom organizme, ak nie aj v celom organizme tejto krčmy alebo celého tohto.
Reset
Bojím sa hovoriacich zvierat, bojím sa tých umelých upírskych zubov, bojím sa ľudí v električke aj vo výťahu, lebo človek nikdy nevie, čoho je človek schopný, bojím sa svojej lenivosti – že raz ani nevstanem z postele, aby som si aspoň uvaril kávu na prekonanie mojej lenivosti, bojím sa toho, že sa neviem sústrediť, bojím sa, keď sa mám stretnúť s tebou alebo s ňou. Najviac sa ale bojím toho, že sa už sám nikdy rozkývam, že zostanem stáť v týchto sračkách, ktorých sa bojím, a že pôjdem pekne stredom, tým najlepším a najzlatším.
A najpohodlnejším.
Chlapec stojí pred zrkadlom.
stigma
som šťastný keď ťa bozkávam
(aj keď sa to ešte nikdy nestalo)
a to
že mi z očí
bez pocitov
dnes som sa opäť zobudil bez pocitov
nenávidím toto ticho
bez slov
hlavne tých tvojich
neznesiteľná plytkosť môjho bytia
ráno sa volá káva
ulica páchne šampónom
z lacnej drogérie
a okolo mňa
pach
až po uši
dolámaný
z mlčanlivých kociek tvojich nohavíc
páchnem
monológy
stáva sa ti
že o niekom toľko snívaš
až zrazu leží pri tebe.
na uliciach stretávam len
BE HAPPY!
vo sne
na mňa štekal pes
a neštekal
na škriatkov pri ceste
kúsky teba
toľko kvapiek hmly
a ty máš zatvorené oči
mám milión kúskov teba
pod viečkami
vákuum
asi to bolo dosť zlé
zbieral som rozsypané smutné oči
zo špinavého chodníka
určite boli tvoje
v tupej melanchólii
zo stien
sa na mňa šúpu
modré sadze
zakrývajú mi
idiotickým kazateľom
po skle
za ktorým je už len tma
v električke
vidím ľudí
amnesiac (odkiaľ padajú červené vlasy)
včera vnoci
som vyvracal
všetky tie červené
vlasy
stroje na hmlu
všetky tie okolité bozky
sú ešte horšie ako
piate vyprchané pivo
predo mnou
čierna škvrna
nechám sa zamblombovať
do tvojej stoličky
a na noc dostaneš
do úst kus gumy
začiatok dúhy
stačí pár mrakovpre pochmúrno
až sa ti zježil úsmevktorý si si pre mňaprichystalakeď budem mať blbé reči
stačí pár mrakov
dohodli sme sa že keď zomrú posledné snyobujeme si roztrhané teniskya pôjdeme hľadať nové
suché miesta
v tme
na ktorú si oči nezvyknú
pokúšaš sa hľadať moje
suché miesta
keď kukajú kukučky
keď tak ležím
splnými ústami vašich prstov
na smrť
vystrašený
tisíc malých sĺz
kryštálovej labuti
som zviazal krídla
avyhodil ju
zokna
o polospitých snoch
asi
sa budem len túlať
medzi bublinkami
v čerstvo načapovanom
tiene pod plexisklom
dolu za Starým mostom
pod hlavnou cestou
svietia svetlá
trochu divne takže