Písmák V ozvenách
V ozvenách ťa strácam,bez dychu, pomalyna dno padámMore má krásnu farbutyrkysovú a zlatúkeď slnko sa naň usmievaHoci mám oči plné solia hoci ma dýchanie bolía hoci som úplne na dneešte stále nádej mámže ma niekto zachránia pomocnú ruku dá.
THE END
V minulosti som sa správal tu na Písmáku hrubo a urážlivo k niektorým jedincom. Bol som zbytočne vulgárny a neohľadný. ale hovno. Proste sa ospravedlňujem za všetky invektívy proti užívateľom (oni vedia), proti niektorým skupinám obyvateľstva (maďari, kresťania a iní).
Život je pes
Už zase svitá. Ešte raz smutne pozriem na lepenkovú krabicu ktorá mi poskytla teplo a úkryt pre túto noc. Veď ktovie, možno zajtra budem spať pod holým nebom. Možno už budem mŕtvy.
Erotická báseň o zime...
V maďarsku padá hóa u nás snehv maďarsku záplavyja poviem nechmy máme sneženieale čo oni. asi keď padá snehpovedia HOní.
X pre xuja (veľkonočný špeciál)
Kvetná nedeľaKeď do mesta prichádzal rovný na rovnomvítali ho s haluzami smrdiacimi hovnomvítali ho, mávali mu, veselo a sviežona somári prichádzal tam práve svätý JežoZelený štvrtokV getsemanskej záhraderastie nielen papradieon tam chodí za Maryto sú ale pomeryAle Judáš to je sviňaožral sa z lacného vínaa keď nemal na novéšiel na protidrogovéUdal Ježa, dobohahlavne že je zálohaVeľký piatokTrepal sa on hore brehoms dákym pridrbaným drevomaj napriek boľavým krížomsa tam trepal s blbým krížomPrišpendlený na dreveako plagát na dverea keď sa im prestal páčiťmuseli ho proste skvačiť.
Sila zvyku
V rádiu hlásili že bude snežiť. Zaujímavé. Hm. a predstav si, že teploty by mali klesnúť do týždňa o 5 stupňov.
Deliramentum citreus
č iar a d o m str i ebo r ným esi ac o rol p r istá l (krá krá krá) .
Tak trochu schizofrenická báseň o živote s čierne humornou anekdotou (tá je tiež o živote)
Tam na konci všetkých ciestkde z prachu dvíham zbytky hviezdtam na ôsmom brehu RímaBuddhov strom čo hriechy snímaNa štyri hodiny hoďte ho do mrazua potom urobte zo slova ľudskosť frázujak trhajú kliešte nechtyako jarná voda hrádzuSám budem so svojímživotom spokojnýmáme nový kostilamskúšal som ho včera sám Až mi dá diabol znať jablko poznania ochutnaťa to mi pripomínaže nad Dunčom rastie burinaA tak dvíham oči k nebumusím nachystať nožepre motlidbu nemúnabrúsiť ich nech to kĺžektorú v srdci mámmilujem tieto popravyže život nie je klamvie to človeku uľaviťAAAAAAAAaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa. Stop. I wanna go home. Take off this uniform and leave the show.
Lunar ECLIPSE
krv krv krv krvKňazova zlatá dýkačierna smrť ktorá dýchakamenné obetiskoživý no k smrti blízkokrv krv krv krvStriebra noc sčervenelav oku jej praskla cievazlý boh ožil, je sviežia ja zviazaný ležímkrv krv krv krvObeť by vyhnať malačierneho jaguáranaspäť do čiernej nociskrz zlato v mojom srdcikrv krv krv krv.
Zbierka modlitieb, alebo 5 veriacich
RelikvieV najlepšom odevea pólových topánkachschádzame sa k tebepane na výsostiza zvuku zvonova nových áutVečer pred popravouKľačím tu na drevena dôkaz pokoryklaniam sa ku tebenech brány otvoríšPre tvojich vernýchčo pri tebe stojímepekla múk nesmiernychsa my nebojímePod tvojou ochranouotče svätýs radosťou nemalouV slzavom v údolítvoje detikolieska v súkolíJudášStriebro a zlato prvnež zachne tvoja krvpod cenu popredámzle´s vyčistil chrámPeter ŠimonBolo nás jedenásťdvanásty zradil násčakáme na spásu otče z nebadvere sme zavrelia teba zaprelikašleme na krásu aj na tebaList Márie MagdalényKto zradil stratil tvárpred sebou sám.
Banana bird
Mám vynález novýzadok banánovýk tomu pult barovýNa výčap pozerámdrobné v ruke zvierampeniaze vyberámKeby sto banánov do mňa tu biloaj tak by ma to stopro nezabiloživot je veselý, kto mieri, ten veríže len s Banana bird nikdy neprestrelí.
Čierny princ, kráľ Gaydoš a filharmonický orchester kráľovstva za siedmimi horami a dvanástimi pivami inc.
Náš príbeh začína na dvore kráľa Gaydoša 18. Tento kráľ si dal jedného dňa zavolať všetky svoje dcéry, aby zistil, ktorá ho má najmenej rada, a následne ju vyhnal z domu. Bohužiaľ sa zistilo, že kráľ nemá žiadneho potomka, čo koniec koncov ani nebolo také divné, keďže nikdy nebol ženatý, a dokonca ani vydatý. Aby svoju chybu napravil, tak okamžite zorganizoval svadbu na osemnásty deň nasledujúceho mesiaca a začal zháňať nevestu.
Posletní samurai
Tichými uličkami predmestia sa preháňal len vietor. Pouličné osvetlenie nefungovalo už dvanásť rokov, takže ulice osvetľoval len mesiac. Jediné čo sa tu hýbalo, bol starý dedo. Mal oblečený otrhaný kabátec, čapicu, pracovné nohavice a kopačky Adidas.
Cintorín na kopci
Bola jasná, chladná noc, mesiac vysoko na nebi svojím svetlom zalieval krajinu a akurát sa začínal September. Na úbočí kopca sa nachádzal malý cintorín, ku ktorému viedla od hradskej poľná cesta. Všetky náhrobky boli staré a hroby javili známky zanedbanosti. Pri jednom z ako - tak zachovalých hrobov sa krčila postava v plášti a klobúku.
Tiché prázdno v mojej duši
Rozbitý na tisíc malých kúskovskladačka bez obrázkupotichu strácam láskuTak kde je rub a kde je lícekeď obe strany minceoplývajú len prázdnou núdzouLen v čiernom mori biely koralveľhory ktoré niekto zdolalpole kde niekto sadil mínytým viac rovnaký čím viac iný.
Black is the color
šesť bodka jeden dvetisíc sedemšesťdesiatjedenTo by bol deňkeby si lenbol pri násstill alivešesť bodka jeden štyridsaťšesťkedy je dávno. kedy je dnes.
Slunečná písen z divallovej hry Agamemnón
Slnko nad hlavou nám svietisme už skoro ako detino ešte príliš dospelíChápeme my už dnes všetciže robili sme aj veciktoré sme robiť nechceliV živote je to už takže je všetko naopakzbytočne sa náhlimelen sa skorej spálime.
Cesta
Domov je ďalekoa ja už viemže do cieľa sa nedostanemMožno skúsim to ešte razveď život má 1000 krása tak teda skúšam zasprebudiť to čo je v nás.
Kto vie, odpovie...
Kráčame svetom ako dve odlišné polky toho istého celkutakí rozdielni a pritom rovnakí svojimi odlišnosťamičoraz vzdialenejší kráčamea predsa po rovobežkách a poludníkochznova cúvame k sebeosudom prepletení, či sa stretnemeraz snáď, alebo aj nie. kto vie odpovie.
Veselé Vianoce
Prichádzajú vianoceza oknom mráz pukocev hlave rozoznel za zvončekčo dostaneme pod stromček. Po dni plnom očakávanianadišiel čas večeraniakdeže kapor, kapustnicaslivovica sfarbí lícapod stromčekom ožraníležíme tam schlastaní.
Veselé Vianoce
Prichádzajú vianoceza oknom mráz pukocev hlave rozoznel za zvončekčo dostaneme pod stromček. Po dni plnom očakávanianadišiel čas večeraniakdeže kapor, kapustnicaslivovica sfarbí lícapod stromčekom ožraníležíme tam schlastaní.
>>>Jablká a pomaranče<<<
Jablká a pomarančev supermarketochbalené a zviazanéĽudia ktorí bývajúbez trvalého bydliskaslobodní a voľníNiekedy sa cítimcelkom podobneľudskej dôstojnostisa vzdávam pokojne.
Kladivo na čarodejnice
Stádo červených a čiernych havranovuprostred zimysi založilo oheň Oheň ktorý nezahreje Keď sa ti niečo zdá kúzelné nemusí to byť dobréOproti stojí dav pozerá posmešnenetečie krvlen drevo pukoce Prichádza noc Studený vietor a všade sneh len popol ti sadne do vlasov.
Neviditeľná smrť
Vyšiel som do nocitá na mňa pozrelamiliónmi očílen ona vedelana čo práve myslíma mesiac zažiarilz temnoty do tmyv mesačnom svetlelen nočný motýľvzniesol sa k obloheja som zrazu bol nímletel som v ústretyneznámym svetomV tom prišla smrťbez plášťa, bez kosyletela na krídlacha bola slepá.
MADNESS
Dlhá a biela chodbana mrežiach sú oknáhorúci neónstudenéslnkojeTomožnoťa spáliak nedáš pozor,bezhlavý zvykne byť------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ten bláznov smiech.
Jesus must die!
Dni plynú,ty pozeráš na nása na to čo zostaloPo čriepkoch minútskladáš rozbitý časktorý zomrel a zostarolKto slobodu udelí ti. Kto ukončí muky. Kto do tých svojich vezmetvoje prebodnuté ruky. Zatiaľ ľen slávimeže si nám ľuďom dalsloboduktorú ti človek vzalKedy už pochopíme,že nebdieme, ale spíme.
Kristus na kríži, má sa popi..
Kristus na krížikričí ja som najvyššíRozpráva sa s lotramipočujte sem vy potkaninejako ma nuda zhrýzazahrajme si sedmu z krížaA keď máme čas toľkýzahráme si piškvorkyja chcem potom krížbez neho ja nie som nič.
Zima, alebo koniec stvorenia
Zima. Všade vôkol násmyšlienky a časzamrazil mrázReč. Ustáva na peráchdo srdca padá strachkto spasil ten je vrahV mojom srdci tvorí sa snehový závejJežiš je na kríži a stratil nádej.
Padlý anjel
Tak som padolaž na dno svojej osobnostiaž na dno svojej ľudskej cnostivďaka mojej samoľúbostiCelkom nadol.
Nie je to tak dávno
Nad severom žiarila polárna žiaraa všade nekonečná polárna nockeď nebo preťala ohnivá čiaraa tma tak na chvíľu stratila svoju mocV tom jasnom záblesku našli zrak všetciktorí ho stratili za skorších lieto čo išlo stále hádajú sa vedcino rozumné vysvetlenie ako sa zdá nietNejde mi o meteor ani o UFOani o osvietenie dané nám zhoramy vieme stále totiž tváriť sa hlúponiekedy amputáciou sa lieči noha choráOsvietenstvo už nie je aj rozum zmĺkoluž len ideme po cestekôň ľudskej vznešenosti na nej už zdocholpritom stojíme na ceste.
Gusto skús to
Začarovaný kruha my v ňomprapodivný svetchcem ísť vonOhrozený druhty a jabalíme klamstvo do vietobaja.
Corporal Clegg
Každý deň v sebe zvádzame boj medzi tým dobrým, zlým a ostatným a každou sekundou sa blížime čoraz viac a viac k šialenstvu Po boji ostane viac otvorených rán a ešte otvorenejších večerov postávame u svitania brán a prechádzame smutnou premenou Každý z nás verí v niečo úplne iné stavia sa proti hlúpym zákonom a tak nevedome skrývam sa za stenu čudáctva .
See Emily CRY
Nebo je čierne a sivéa padá dážďSlová sú sladké ako medčierna tma na duši ako jedlen vonku padá dážďa zmýva myšlienky z násNiekto tam vonku je ako tyv duši múr, ostnaté drôtylen oblohu osvetlí bleskna obzore črtá sa temný lesešte je ďalekono už sa blíži.
Som blázon?
Ešte skôr ako som sa narodilste mali pre mňa menoa pravidlá ako sa chovaťsom blázon keď ich poruším. som blázon keď sa chovám ako chcem. som blázon pretože som mal rád kvetya ľudí. som blázon pretože som videl hviezdya chcel som sa ich dotknúť.
SMRTIHLAV
Na šachovnici sa striedajú farbyčierna a bielačierna a bielačierna a bielatakticky držíme spevnené hradbyútočník strieľaútočník strieľaútočník strieľaNakoniec na bojiskulen motýľ lietalen motýľ lietalen motýľ lietana mŕtvom spáleniskuticho stojí pietaticho stojí pietaticho stojí pieta.
Nedeľná chvíľka poézie
Na východe svitá a červená žiaranádej na lepší zajtrajšok nám dávavymanený z pút otrockej bezmocnostismejeme sa buržoáznej spoločnostiPracujúci ľud je šťastný, veselý a svornývýkonnosťou prekračuje stanovené normytú oddanosť práci, to som si celkom istízávidia nám zaostalí kapitalistiMy pracujeme smelo všetci spoločnestaviame sa nepriateľom hrdo a statočnenevzývame mamonárske božstvá falošnéA ty mládež čo si držiteľkou ránapred tebou sa otvára budúcnosti bránavrúcne ťa už čaká komunistická strana.
Pieseň dún a politickej situácie...
Ja mám všetkých ľudí rádak oni mňa nie, to je ich chybamusia sa navzájom milovaťsvet je totálne beznádejný prípadjadrové hlavice a facky na lícezdraví nás Hizballáh, začínam mať už strachKofi Annan dá si banánFidel Castro vylíže kastróla Kaczinsky Lech má len prázdny plech.
Počuješ tých cvrčkov?
Všade ôkol nás je nocvšade naokolo je tichoiba mesiac svietisvojim odrazeným svetlomSvieti cez mrakystále rovnakýdo zlej tíšinytejto krajinyVšade ôkol nás je noc všade naokolo je tichov tej tme počuť iba cvrčkya ich monotónnu rečNad svetom uvažujemea je v nás pýchasíce ich počujemeno sú pre nás iba forma ticha.
ANTI TIP
Vyčkávam tu na tipyzatiaľ mám len tesné slipyuž tu pomaly chripímčo stále súkam vtipy (trápne)Sadnem do tieňa lipyz počítača kladivom vymontujem čipytu máš ešte si vipia plyn už z rúry sipí (riadne)Tak som kvôli tipuspáchal samovraždunetradičného typuALE OTRÁVIL SOM SA PEKNE A ZA TO DÁM SÁM SEBE TIP.
Modlitbička k 5. výročiu
George W. Bush náš, ktorý si v Bielom domevzývame meno tvoje, príď kráľovstvo bez terorizmu tvojebuď vôľa tvoja, ako v USA, tak i na Blízkom východepríhovor tvoj každodenný daj zas dnesa odpusť nám naše prešľapytak ako ich mi odpúšťame tvojim kamošoma neuvrhni nás do zatrateniaale zbav nás extrémistovAMEN.
Oheň a črepiny
Po nebi tiahnu mrakya ja som rádže ich spoznávamodtiaľdo - zdolaKeby som bol generálv starovekom Rímevydelil by som vás všetkýchdesiatimiV diaľke sa črtá dúhaa hrá veľa farbamivšetko je rovnakélen čas plynie opačnePán generál v svojom staneplánuje si taktikumy sa máme ako prasce -váľame sa v blate na bruchu. Zvláštny kŕč mi zviera teloteda hornú polovicudolnú nemám už minútua zatiaľ mi nechýba.
Jeden slnečný deň
V slnečný deň takmer bez vánkumäkká tráva láka ku spánkuvolá na mňa hlasom priezračnýmže dnešný deň je fakt senzačnýNa poliach akurát dozrieva pšenicachladná vhnala voda mi červeň na lícana nebi oblaky biele a zlatistéa ja tam pod stromom ľahnem si na lístieTo čo je na takých dňoch ozaj dobréže nájdem riešenie na každý problémzo zrakom upreným do svojho vnútrasnažím sa vymyslieť životné múdraV slnečný deň takmer bez vánkuvpálil som si guľku do spánku.
Omylom dospelí
Stojíme pred životomako slepý muž pred križovatkoučakáme kto nás prevediea či sa nedá obísť skratkouPostupne získavame zrakovenčený úspechmi z minulostitrasieme sa nedočkavopred skúškami dospelostiZískame nové osvedčeniektoré nám všetko dovolíprevádzame iných križovatkourobíme si len po vôliAj tak raz znova oslepnemestratíme v slnku svoju tvárod života tak dostanemeuž len pár dosť boľavých ránSme omylom dospelítoto sme asi nechceli.
Platonické listy
Ešte nič nie je stratenépokiaľ sa zem točíkým sa nepozeráš do mojich očítak všetky účty nie sú splatenéŽivot pre mňa stráca zmyselpokiaľ nie sme spoluzachvíľlu dopiješ koluodídeš, a smútok zastrie moju myseľKeby som raz nabral odvahuosloviť ťa, aspoň pozdraviťkeby som sa vedel strachu postaviťbože, ako zdolať túto nástrahuŽiarlim na teba takmer stáleupodozrievam ťa že niekoho mášnemám na to právo, ty ma nepoznášnádeje pre našu lásku sú tak strašne maléTak sa mi stráca tvoja siluetastráca sa v slnku, jeho jas ťa pohltíoslovím ťa pri ďalšom stretnutíbehom budúceho letaMilujem ťa, ty ma nepoznášdesí ma však naše zoznámenietým sa musí skončiť sneniemoje sny tak možno pochováš.
Temná noc v koži šialenca
Po nebi sa ticho posúvajú hviezdyako nemé výkriky farebného spektradiaľky ktoré neprejdemeTma sa zhmotní za mojim chrbtomv svetle mesiaca jej planú očizakráda sa za mnou ako tieňa skrýva sa medzi stromamiStromy sa rozprávajúa skláňajú sa k sebeja cítim horúci dych noci na krkuMraky odkryjú na chvíľu mesiaca niečo v mojej ruke sa zalesknekladivo a krv čierna ako moje svedomiena steblách tam kade som prešielNáhle sa mi vrátili všetkykaždá jedna spomienka a nebo potemnelomesiac je červenýstrácam pôdu pod nohami.
Platonické listy
Ešte nič nie je stratenépokiaľ sa zem točíkým sa nepozeráš do mojich očítak všetky účty nie sú splatenéŽivot pre mňa stráca zmyselpokiaľ nie sme spoluzachvíľlu dopiješ koluodídeš, a smútok zastrie moju myseľKeby som raz nabral odvahuosloviť ťa, aspoň pozdraviťkeby som sa vedel strachu postaviťbože, ako zdolať túto nástrahuŽiarlim na teba takmer stáleupodozrievam ťa že niekoho mášnemám na to právo, ty ma nepoznášnádeje pre našu lásku sú tak strašne maléTak sa mi stráca tvoja siluetastráca sa v slnku, jeho jas ťa pohltíoslovím ťa pri ďalšom stretnutíbehom budúceho letaMilujem ťa, ty ma nepoznášdesí ma však naše zoznámenietým sa musí skončiť sneniemoje sny tak možno pochováš.
Cézar - obraz prvý
Na druhej strane riekykúpe sa v lúčoch slnka lúkatam stojí Cézar niektorými zvaný veľkýnad obzorom sa rysuje búrkaChystá sa s celým vojskomprekročiť brod a dobiť ríšutoto je definitívny koniec tromlíška čo napadla vlastnú skrýšuKocky sú hodenéčas zastaví sa pri rieke Rubikonkocky sú hodenéstratený syn práve vracia sa domovĽahko sa píšu dejinylen treba vedieť ako na tokaždý je trocha nevinnýa trocha vinný keď vraždí svojich bratova najlepších kamarátov.
13. komnata
Oblaky tiahnu po nebipozerám sa na ne, sedím na zemiOdídu a slnko svieti zassvet má pre mňa denne tisíc krásHviezda do noci zažiarijej svetlo sa nedá vidieť očamiNajväčšia z tých tisícich krássi pre mňa ty, tvoje svetlo vnímam zasOtváram zas v sebetrinástu kapitolu o tebeuž nepoviem ničinak to bude gýč.
Nihilistova sebareflexia
Len častica bez trvalého miestalen krátke zachvenie na strune časulen stvorenie čo pozerá ku hviezdamktoré sa sami pred svojou konečnosťou trasúLen pár hlúpych výbojov mojich neurónovlen krátke vzplanutie, existencia bez dôvodulen zmes častíc protónov a elektrónovktoré sú vo vesmíre už od jeho zroduSom kopa buniek ktoré nemajú zmyselpodvedomie, svedomie, duša a myseľto všetko si niekto proste vymyslelNeexistujúce nič okolo troch rozmerovmoja povaha závisí od rodinných pomerovzbytočná existencia, do prázdna pár vyslovených snov.
Aspoň jeden...
Keby som len jedenlen jeden deň dostal naviacbol by to väčší dar ako reinkarnáciaVäčší dar ako čokoľvek na svete.
...a tie horšie chvíle ešte iba prídu!
Ak tvrdíš že sa ťa minulosť netýkavedz, že zatiaľ len driemebez ohňa dym nikdy nevznikáa za tebou sa plazia čierne tieneNa čo si musel zabudnúť (. )tvor bez chrbtice sa plazí sámpravda už dávno stratila dobrú chuťpomaly už v sebe sa nevyznášDo smrti ostaneš osudom poznačenýna čele vypálená značkaznak hada do duše vypálenýuž si len prapodivná hračkaVracajú sa tiene tvojej minulostizrátajú každú tvoju chybu.
Psychiatria blues
Môj hlas znie do prázdnaod mäkkých stien sa neodráža ozvenaobloha modrá je krásnačlovek nie, troska bezmennáSvetlá farba neupokojíja na slobode som v sebe sámčas neplynie, iba tak stojíaj keď v tom občas trocha zmätok mámMám umelý deň a nocumelo vytvorený svetnekričím o pomocradšej poviem ešte pár vietpre tých čo rozumejúlen pre tých zasvätenýchostatní sa zasmäjúmajúc nás za pomätenýchLen ja sám viem o čo idepochopíte snáď možno to raz príde.
RIP
Po smrti tvojej osobypadli tu rôzne návrhyčo napísať ti na pomníktoto však nenavrhol nikNapadlo ma to podvečerkeď som tmavou ulicou šielvzdať hold som ti nejako chcelnakoniec som si pomyslelRest in peace, Rest in peacenapíšem ti, to si píšraz to snáď uvidíšale teraz Rest in peaceNehovor mi že je to gýčmožnože to raz pochopíšak nepochopíš tak to ničveď ty aj tak naveky sníšRest in. Možno nám živým závidíšsnívaš ako sa zobudíšak si to snáď raz rozmyslíšbudem ti spievať RIPRest in. Rest in. Rest in.
Goodbye krutý world
Zbohom, krutý svetja opúšťa ťa dneszbohomzbohomzbohomZbohom všetci ľudianeprinútite mak zmene môjho rozhodnutiazbohom.
Prepáčte mi...
Prepáčte mi, že tu píšem po slovenskyže vás otravujem svojim nárečímlenže pri básňach sa ja cítim nebeskya nemusím sa trápiť kadečímMožno vám tu kazím imidž stránkysvojim nepodareným básnenímlenže je to ako hodiť list do schránkyako odkázať vám že som tu - svojim bláznenímTúto báseň píšem teraz len tak z bruchaa ide mi to na nervyhlava káže prestať ale srdce neposlúchaprepadá ho pocit nádhernýMožno neoddeľujem odseky tak ako trebapoužil som striedavý rýmlenže ja pri básnení dotýkam sa nebasom úplne opojený týmPíšem to, čo sa mi zachcea nelámem si hlavuže by to bolo umenie, tak to zas nieja len hľadám tú polohu pravúOdpustťe mi že predkladám vám toto blúznenieže otravujem vás no ja som takýprekonajte prosím so mnou toto trápeniena mail napíšte mi potom názor nejakýJa nie som žiadny veľký básnikpíšem si len k hudbe textyno teraz prichádzam jak pohromy hlásnikporuším rým - som blázon obecnýDúfam že dočítali ste tento môj výlev malýdúfam že odpustíte kvalitukým písal som vám tak mi k tomu Pink Floyd hralitýmto aj oni majú pomník tuToto bola moja malá improvizáciaa ja dúfam že ju niekto prečítanakoniec by možno hodila sa citáciano táto zásada je u mna prežitáA tak sa lúčim, napíšte miak sa vám báseň páči, no aj ak nierád sa budem zaoberať vašimi názoramia možno zase niečím prispejem. P. S. :Sorry za úroveň angličtiny.