Podvečer v zime
Idem si zaliať čiernu kávu,
zahnať divné pocity.
Hmla spieva snehu na oslavu,
veď sú z jednej entity.
K Vianociam
Prianie
Vianoce bez snehu.
Nevadí, len nech sú,
len keď nám lásku a nehu
Možno
Možno
Ktosi rozlial smútok za oknom,
možno len presiakol
z čiehosi vnútra,
Na mňa svojou láskou pamätaj
Daj mi napiť Bože
ztvojich stôp.
Môj smäd je len ovlások
väčší ako hriechy
Zo života čísiel
Zo života čísiel
Spravili si nuly snem
vo veľmi dôležitej veci.
Zožiera ich závisť ahnev,
xxx
V tichu bielych stien
ružencom prišívaš
nádej k bolesti.
Vyberáš si z mien
Taká čudná nedeľa
Nedeľné ráno ako vyšité,
búracie kladivo rozlialo
moje sny, ostanú nedopité
na dne pohára.
Človek s vinou
Vedomý si svojej malosti
prosí o požehnanie.
Rozmnož môj majetok,
nech sa zvýšia zisky.
Stebla tráv
Spoznať tak,
včom je sila trávy,
že rastie bez obavy
azakrýva rany po oraní.
Za akciove ceny
Upachtený, spotený
predbieham ručičky hodín
aby som stíhal
východ azápad slnka.
Pazúrom slnka
Korytom rieky
odchádza nám zima,
vŕby už svrbí
kdesi pod kožou.
Zvečerieva sa
Pod nohy Ti kladli
pri vítaní
halúzky olivy
zakrátko na to
Nanič ladič
Prešiel som prstami
po klavesoch
v rytme tanga
Počúvaš a pozeráš na mňa
Ako z vosku
Občas mi vŕta v mozgu
/a zvládol by som to hravo/
sfúknuť sviecu
keď neviem
Nikto nie je anonym
Bože odpusť nám
čo sme zabudli
na svoje vlastné meno
darované Tvojim Synom
Kľúč
V čom je sila slova,
vtváre, či jeho nosnosti.
mám rád také,
čo sú ako ťavy,
A človek iba žasne
Deň ako dych starcakráti sa a strácapredlžujú sa iba tienečudné mosty do jeseneStromom sa možno prisníže je vietor na nich prísnyže ich spev podľa nôtzamenil za šepotktorým budú spomínaťako vyzerá jarná krajinaObčas sa ozve tichý stonkeď zomrie stromu stromA človek iba žasnekeď vidí námet básne v dreve zakliatyhotový zaň úctou zaplatiťza to čo nás učiaKeď jeden padáiný ho chytá do náručia.
Od slova do slova
Skočil mi ktosi do reči,
zlomil takmer všetky slova,
museli na rentgen ado sadry.
Tým chcem na vás apelovať,
Zásah
Vravia že siAlfa a OmegaJa pozerám a vidímiba to YLáskou vpísané do drevaAko z prakucez Teba nebo strieľakto sa uhol stratil veľaVšak niektorým na peráchsa úsmev lesknez toho že si ich trafil presne.
Uhol pohľadu
Tým, čo mi kazia náladuobčas odkážem:Bozajte ma v riť,každý podľa svojho gusta. Nesnažím sa ich tým pokoriť,veď nakoniec tam ústia ústa,ide mi iba o to,aby zmenili uhol pohľadu.
Namiesto predpovede počasia
Vlna za vlnou sa ku mne valí,že vraj storočná voda,ale to iba v nebiduše nebožtíkov umývali. Toľko škody, kto to poráta,no čo už narobíme,špina bola príliš zažratá. Ako by ma bodli dýkou,keď som si spomenul,že raz budú umývaťduše našich politikov. .
Zo súkromnej manéže
Sú také dni, sú, keď sa mi zdá,
že som na tej zemi omylom.
Vyhasla moja šťastná hviezda,
alebo ju niečo prekrylo.
Ako rozbité sklo
Len na chvíľu som vypustil dušupoprechádzať sapo pláňach plných ľudských reči. Vrátila sa prebodnutáa ja neviem, ako ju mám liečiť.
Z iného konca
Vždy keď niekto blízky zomrel,
prevtelil sa do dreva,
možno preto vkaždom strome
ráno svieca horela.
Hra svetla a tieňov
Namiesto vtákov hviezdy
sadajú na konáre,
tmavým vesmírom prešli,
aby sa dotkli tváre
Spomienka na otca, alebo, keď mi bolo pätnásť
Ktovie, kde som bolmyšlienkamikeď mi pluh vyšiel z brázdyNamiesto osima iné čosištiplo na pleciOtec s bičomtesne pri mnevravel odhodlaneniečo o zrnektoré sa nebojí mlynských kameňovzomelú hodrvia zubamiomieľajú jazykomzap(b)ijúalebo vypľujúAby som si to zapamätalraz a navždyDnes sa mi zdáže mi čítal z dlane.
Milujem vás obe
Namiesto dverív pántochti visí veta,na ktorú ma vešiašza rebro. Buď ja alebo. Zrazu sa v tebečosi otvoría vysypešvšetky zamlčanémono hovory. Rana morová,ako ti mám vysvetliť,žekrčma je placebodomova.
Čítanie z nočnej oblohy
Dlho do nocipozorujem oblohu. Anjeli vesmírnym prachomleštia hviezdy. To sa taký anjel narobí,ako vôl. Rozospatým hlasom sa pýtaš prečo nespím.
Neodoslané
Neviem prečo si myslíšže kaktus nie je kvetVraj ti príliš pripomínaživotOpakuješ dookolaže som mizerný záhradníkiba medzi tequilou a ginomsa mi ujde sladká odmenaOtáčam sa za čašníkomale neviem si roztriediť rukyľavá ostáva v tvojom zajatíKeby smrť bola ako tyrád by som aj zomrelale ešte pred tým sa chcem naučiť hrať na harfeKonečne by som rozozvučalvšetky tvoje struny.
Aj majster tesár sa utne
Zlomeným hlasompozývaš ma za stôl,večera z núdze cnosť,prihorela ti omáčka. Ako ťa len poteším. Neboj,nebude tichá domácnosť,veď doteraz ti vždy zrástol.
Šrotovné
Bude ďalšie kolo šrotovného. Nekecám bludy,tesne pred voľbaminám politici vymeniaza staré, nové sľuby.
Tento druh nevymrie
Vo svojej bohorovnostiobtrel si o mňa hubu,to ma trochu zlostí,ale nemenil by som. Čo sa chudák natrápivláčiť ten podstaveczhlobený zo známosti.
Prebrnkám si dieru do sveta
Brnkám si britvou o žily,akordy čo už vyšli z módy,na stole pol fľaše tequily,krabička s nápisom:spôsobuje smrť a škodíHlavné je na nič nemyslieť,zbaviť sa cieľa a smeru,v srdci točí sa nemý svet,jedinečná príležitosťnáhle spraviť doňho dieruLen viac pritlačiť na strunu. Červenou a čierno natrieťživot, skurvený na druhu.
Hrebeň holohlavých
Prechádzam sa mlčkylesomStromy ešte netušiaslovaAž keď budú spočítanérokyrozpoviem im o bolestipri pohľade na hrebeň.
Hrdza
Na drevenom kríži, za dedinou, za jednu ruku Ježiš visí. "Ak si syn Boží, zostup z kríža. " S hrdzou nikto nepočítal. Núka sa mi zvláštny obraz, jednou rukou ukazuje smer, druhou ma chce objať.
XXL
Koktavé srdce mi tancuje okolo vlastnej osi, v hlave mám kolotoč Vyznávam ti lásku a ty vravíš že v našom veku sa to už nenosí. Neviem, ako to iní riešia. No čo už, asi nerozumiem móde. Aj tak by ti bola o dve čísla väčšia.
Májoviem
Keby nebol májmusel by som si ho vymyslieťVeď je to také krásnenerobiť ničsadnúť si na lavičkua len tak majovieťS prižmúrenými očamilízať oblosť žien/čo je oblé,to je dobré/v lupeňoch sedmikráskyčítať svoj osud:môžem - nemôžemDievčatám hľadieťpriamo do očikeď im jarný dáždiktrička premočíodborne skúmaťzápal lytiekkam až pokročí a zbožne si vzdychnúťBože aká škodaže som sa narodilešte v minulom storočí.
Na husto
Denno denne tou cestoukráčam po vrstevniciachibaže príliš na hustomusím klásť nohyjednu za druhouNiekedy skúšam obidvomi náraz ako zápalka keď sa zlomí Už si neškrtnešNie a nie dosiahnuťvýhľad v ktorom nič nebrániStále oblačnočím vyššie tým ďalejMožno keď sa razpozriem od koreňaveci budú jasnéa nebo bližšie.
Sčítaný
Nerátaj so mnourátaj samaa nenúť ma do rátaniakoľko som vypilkoľko poznal žienkoľko zažil sklamaníZa všetkým som dávno spravil čiaruteraz ju mám na dlaniVyjde ti zvláštna sumaaž nám hlavu zamotá:jedna celáa zvyšok samota.
Možno vidieť za roh
Na sever od lásky, v prázdnom rohu hojnostivystúpil obraz z rámu. Odvtedy každý deňbrúsim hranu,aby sa mi o tebanepotkli oči. Čo užs vykĺbenym pohľadom,hoci. Potom v nocichodím hasiť tmu,ráno je plný popolníka okolo obhorené sny.
O nedorozumeni
V nebi už cedia svetloa ja ešte nespímrozmýšľam čo ma stretlocestou srdcom ženskýmPočúvam spievať krvaj burácať hromyno najsamprvsom ho musel zlomiťako pečaťaby som získal poznanieže bez teba znamená nežiťa čo všetko treba prečkaťkým z tvojich holých vietprestane snežiť.
Pohľad na hladinu
Láska je voda,nie je viacčo dodať. Nevstúpim dvakrátdo tej istej. Nosím ju v košik smädným ústamna kríži,aby bol skutokzapísaný. Zabúdam pritom,že ešte je miestoz druhej strany.
Okolo stola
Dubový stôlprikrytý obrusomz režných nitítkaných do kríža. Na ňom chlieb,náš každodenný kalendára ruky ďakujúcekomusi,čo ani nemá meno. Vzácna chvíľa, presvätá,mama mu z piernaše mena nemovytrúsi,aby si ich pamätalkeď ona tu nebude. Dnes už ja muiné menasypem do múky,aby ich svojím kvasomprekvasil.
Pohľad za horizont
Sme samina lúkev zemi nikohoNad namislzia mrakya vietor spievarekviemPosledný krátv objatízachytávam sa tio vlasyMárnesa ma snažíšrozptýliťv takomto počasí.
Zo zrniek piesku
Keby z mŕtvych vstalstredoveký katvlastným očiam by neverilDnes u jeho vrátvisí ceduľaArt cafe galleryZ okien stekásladkastý nádych šansónuL Amorezneje tak zvláštnetúžobne a clivoaž Hrubej baštemrie múrPod nočnou oblohoudozneli slova piesnebez potleskuV kameni zakliaty čas spôsobilže sa tu snúbistredovek s dneškomv plnom leskuDokedy tak vydržíš mestoAj kamene sú iba zrnka piesku.
Očami na prechádzke
Nad mestomŠibeňa horakrížom sa hrdí,siaha na zmysly. Koľkým okoloidúcim užna Ňomoči odvisli. Tiež pozeráma porovnávam/ne/zmysel smrti. .
Hustá tma
Vždy, keď mášv ústach tmu,zaháňaš ju svetielkom cigaretyTam, kde je nápisFajčenie spôsobuje smrť,vkladáš fotku svojich deti.
Krajiny
Obloha sa prebudila
zdriemot
aslnko sa pozerá
obidvomi očami
Názor za ktorý sa platí životom
Pichla ma včelavyjadrila svoj názorna moju prácu.
Na pochybách
Je advent, čas ku spovedi,tak si kladiem otázku:Či sme družka moja vtedykeď rozkošou sme žiarili,spáchali hriechy nečistoty,alebo len slastné omyly.
Recidiva abstinenta
Žabka, kamienok šikovne hodený. Párkat sa dotkne hladiny, nakoniec skončí na dne.
Iba voda
V metamorfóze vodyčítam návod na prežitieEšte včera v blatednes je snehombez poškvrny čistýmv kvapkevšetky farby dúhyvo vločkegrafické listynapája aj zmývaencyklopédiaaj liturgická knihalen keby sme vedeli čítať.
Očná vada
Pravdu rozoznámna kilometer ďalekoneviem či sa nájdeešte niekto takýKeď podíde bližšieuž som na mäkko čo už keď som kratkozraký.
Neviem prečo
Kúpil som hrobové miestovykopal hrobdal oznám do novinZajtrana miestnom cintorínesa rozlúčime so všetkou zlobou svetaLen dvajapozostalí sme tam stalidvaja blázni v jednej osobeja a harmonikárŽiadne vence žiadne stuhynekonal sa ani kárKeď nadišlo svitanieuž bol hrob prázdnyvraj zjavila sa svojím a keby len imUverili aj tíčo nevideli.
V srdci
Sú dve v nocia jedna v postelimohlo to byť aj naopaklenžeaj keď sa to nezdásom trochu nesmelýa mám málo miesta.
Akustika hliny
Obrátila sa na mňazem nech si zdriemnemže mi zatiaľpostráži neboTak som prikývola už som nebolako iníTeraz si skúšamnovú akustikuv ktorej sa ozývakaždá myšlienkaStačilo ibatrochu hliny.
Metamorfóza
Aj básnik je len človekprechádza zmenoutúžobne som ho očakávalžiaľstretol som sa iba s menom.
Vŕtanie do vody
Stále Ťa prosímeostaň s namipritom sme to mytí čo odišlis cestou zrolovanoupod pazuchoučo keď ráz sa bude treba vrátiťNeveriaci na zázrakychystáme si zadné vrátkaZatiaľ smelo vpredbaví nás život kabaretv spätnom zrkadle tma a cesta späťpríliš krátkaMožno stačilo veriťže aj do vody sa dánavŕtať diery.
Topič je v tom nevine
Na staré kolenasedím doma pri pecia prikladámprikladám polenaaž mi v tom tepleviečka klesliPočúvam ako si komínveselo nôtislovenskú ľudovú:Zahučali horyzahučali lesy.
Mladá a bez kosy
Dievča rúčev rukách kľúčevábi ma úsmevomvraj ľahšie bude dvomA človek jej chce veriťvšak len cez prahďalej už sámdo tých správnych dverívojdeš bez úplatkuEšteže duša nemá vreckalebo keby. nebolo by chudobnýchv nebi.
Súkromné mravenisko
Žilami mi lezú mravcelezú lezú tvoria tokcez steny a cez membránykdesi rovno do hlavya tam kopú slopútrovia tvoriaa vyliezajú ústamihotové hrýzť každéhokoho osloviaotroci aj poslovia myšlienokDo súkromného mraveniskazahrabávam kostry vietvybielené ohlodanévystavujem v galérií zvanej svets cieľom trochu si uľaviťniečo stratiť alebo získať.
Bez názvu
U niektorých ľudíiba otras mozgusa dá považovaťza pohnutie mysle.
...
V hybernačnej kómesa kŕčovito drží brehuprítomnosť jej ušlaa ona ostávav minulosti uzamknutápozostalá sama po sebeVo vlastných slzách sa utopía prežije.
Proces
Slnečný lán pšeniceje pravdou o chlebeKeď sa steblám podlamujú kolenamusí prísť niektokto ho zožneaby sa nasýtili sitaTo čo ostaloaj to čo prepadloje rovnako dôležitélebo tým vzniklopoznanieo zrne plevách a slame .
Život s Adamom
Hladím ťa takako sa hobľujú doskyaby si sa mi nezadrelapod kožuNa parapete oka ti visí otázkaprečo som nedal viacJedno rebroje príliš málona maximalistické požiadavkyDlhé nohyblond vlasymodré očiústa od malínMožno si ťa takúustálimaj keď sa javíštrochu rozpitáEšte párkrát nalejnakoniecaj o ruku ťa popýtammožno budeš prekvapenálen sa tomu nebráňPri bolestiach v bokuspočítaj mi rebrači v tom nie je iná ženaNeber to ako vtipniekde zastal vývojstále si iba prototyp.
/S/tvorenie
Večer obliekam sklova do pyžáma ukladám ich spaťRáno mi vyzradia čo videli v sneja to potom vložím do básneaj keď sa v tom nevyznámNedržím sa osnoviba snov slov.
Zázrak všedného dňa
Preteká cezo mňa riekaa vyplavuje snyo pramenistých studničkáchv bukovom lesedo ktorých padá zelenožltohnedé lístieObčas keď sa mi zdáže už mám srdce čistédo niektorej nazriemÁch Božekoľko špiny ny hladineS pokorou kľaknem na zemponorím dlanea ona mi odovzdane odpustí hriech aj zmyje vinyNepochopiteľnéako sa vlastnou smrťou zmenív krásny biely sneh .
Malé zatmenie Boha
Slova priklincované
do dušeako latky na plotepríliš cez ne fúkaaž ma mrazíĎakujeme vám za prácuale zajtra už nechoďteV cudzom svetena nádražízačínam si týkať s biedouDedičstvo otcov ba aj dedovdal si mi Panenič iné mi neostanelen veriť vlastným vlohámStalo sa veľa či máloalebo som len zažil malé zatmenie Bohaktorému sa so mnouzunovalo
O politike
Starú pravduporekadlo istí"Hlas ľudu - hlas Boží"Podľa toho všetci poslanci sú ateistia k tomu eštev hrošej koži.
Dáma kračajúca krajinou
O strniska si češe vlasya prachom poľných ciestpudruje lícanamiesto poslov posiela listyo živote a smrti manifestAko nevesta krásnaa zradná ako pobehlicadychom leští vodné hladinyPodvečer si Pánboh hodí mincoua tá ostane visieť do ránapotom možno padne pannana znak alebo do náručeZatiaľ vonku na šnúresa objímajú obesenciz ktorých nás vyzliekli teplé dniaby sme sa zajtra mohlistretnúť čistí v bielom predpeklí.
V spálni
V zrkadle obzerá saženaktorej mladosť pominulaa v okne zas Luna nulaobnaženáObraz ako od PicassaIzba štyri krát štyridve okna a balkónové dverekoľkokrát sme tu lásku zahubilia snívali o nevereKopu roboty malnáš anjel strážny s namis našou láskouaj s našimi snamikeď sme chceli vidieťLunu s odvrátenej stranyV okne Lunav zrkadle ženana poduškemoja hlava unavenázaspávaako na jeseň kvetako púpava.
Pohľad z iného uhla
Stromom na skaláchzávidím korenetie svoje zapúšťam do ľudíaž na samé dnokde ľudskosť vyschlapo kvapkáchZbytočne utápam sa v žialiKto kameň brúsi nemá sťažovať sa na prachale aspoň na chvíľubyť Michelangeloma vidieť v tej skale anjela.
Prskávky
Vŕtať a vrtieť nie je to istéto si treba pamätaťlebo keby bolomnohí by už dávno spravilizadkom dieru do sveta. **********Najistejší spôsob ako omladnúť:zmeniť si dátum narodenia.
Napoly
Neplač láskomňa už nič nebolínič vážne sa nestalolen tebesa život zlomil napolyZlomil sa a už nezrastiemoju cestu poznáštak nevravže je to nešťastieJe tu ťažkovravieť ako som žilv behu mi uniklotrochu tepla zo žilTy ešte bežíšja som však už v cielikamkoľvek dobehnešvždy bude snehiba z jednej strany bielyNič mi nedávajuž mám čo chcel osud ľudskýak v srdci bolesť cítišto začínajú klíčiť nezábudky Neplač láskomňa už nič nebolínič vážne sa nestalolen tebesa život zlomil napoly.
Noe
Pršítaký čudný dážďskrýva v sebe žiaľzbytočný je pršiplášťKde sa vzal tu sa vzalz jednej chmáryčo sa prevalila medzi namiZ mlčania staviame hrádzuaspoň na pár dnino ani jej steny neuvládzučeliť takej povodniZdá saže všetky nádeje mojeuž zhasliSom novodobý Noena vlnách lásky.
Pred spaním
Chcem ti šepkať nežné slovaale ty máš v ušiach vatutak neviem či si choráalebo len nemáš chuť na debatu.
Letmý /letný/ pohľad
Len tak sedímna lavičke v mestePred očami mámmnožstvo zapálených lýtoktak si vravímsám pre sebaže to neskončí dobrekeď ten zápal bude pokračovať ďalej.
Diagnóza
Vraj všetci máme svoje muchykeby to tak boloživot by bol príliš jednoduchýale nie je práve. Bojím sa jesene a zimya toho bzučania v hlave.
Najmä v noci
Nechcel by som byťdvanásť hlavým drakom,mám príliš strašidelné sny.
Keď sa Boh usmeje
Život je už takýraz niečo nájdešinokedy stratíšoddelenie strát a nálezovplné zabudnutých sľubovstratených ilúzií snovPolice až po oblohuv tej poslednej možno Bohprezerá si obrázkys úsmevom na tvárikeď vidíako sa ti nedarískočiť banjijumpinglebo namiesto lanadržíš sa ho za nohua dolu tvoj životdabovaný deťmipremietajú vo filmochpre pamätníkov.
Ozaj, ako
Rozmýšľam ako žiťByť rýmomči len voľným veršomkeby aspoň myšlienkoutvojou hriešnousom mohol občas byťA zdať sa ti ako živý senRaz sa možno vyspovedáš z mojich objatí za každé ánomožno slzou zaplatíšMožno iba vzdychomktorý ako vánokv putovaní tichomsi ma v spleti diaľoknájde a pohladíVtedy hlavu s prosbouk nebu obrátimPostoj slnko nad obzorompredlž deň v ktoromsme boli pohladenížena pohľadom mužamuž pohľadom ženya navzájom láskou korenení.
Okno do súmraku
"Som drevomožno razbude zo mňa krížzober si ma a uvidíš,,Permanentná Golgotavisíme ukrižovanídetskými očamia nad namiaj v nás sama tmaAj po sňatí dolubudeme sa trápiťs ranou v srdciplnou bôľuvzkriesenie sa nekonáOči si privyklina šerolebo nevieme žiťs krížomani bez neho .
Kremácia
Živím plameň sviečkydávnymi spomienkamina naše prepletaniePadajú bez krídel pod svietnik zašlý patinouČas mi v srdci ordinujekým dohorí knôtmožno ma vyliečiNerozsvecuj. Spopolňujem svoje snykým tyodpočívaš v pokoji.
Hladím ťa v spánku
Si mojou rozčítanou knihouviazanou v kožiPred spaním obraciam ďalšiu stránkua potom ešte v spánkuhladím ťa po pí -smenách ách sme nach.
Načo ľan
Ani v jednej reklamenevraví sa nič o ľanečo by rástol na ručníkyaj pre dnešné VeronikyNačo ľandnes je v móde frotéfroté sľubov sladkých rečipre toho čo v krvi slzách v poteosamote z rán sa liečiNa počiatku bolo slovo. tak nech je aj dnesaby z neho nebol potkanba ani len pesale nech pomáha žiťTaké Slovo do básne votkámaby som ho ako ručníkk trpiacej duši mohol priložiťSlovompohladiť posvietiť do tmybyť človekom medzi vlkminemať z toho strachže tváre núdznychbudú v mojich myšlienkach.
Napriek tomu
Kto z vásje taký bohatýže našiel stratené detstvoa už ho nikdy nikomu nevrátilAj to vlastnéaj svojich deti mášlen požičané na chvíľuten strašiak časťa rýchlo vyvedie z omyluNapriek tomustále si niečícelý život nesvojsluha Božía otrok vlastných veciA detstvo. To nie sú len rokyale klíček životaako viničcelého si ťa omotá .
Osvietenie
Bol to čudák podivín do zeme sadil dymčakalkým z ohňom zrastiečo práve z neba letíTen čudák samotárs láskou prijal darsvetlatisíce voltov mu náhleožiarilo cestu späťNebral ohľad na ľudíbez strachu že zablúdivydal sa ňoumožno šťastnýže mu zahorelo srdce.
Zotrvačnosť
Koľko sviec už vyhorelozalialo kameň voskomVieš že neprídemno aj tak nechávaškľúč pod rohožkou.
Naopak
Z okvetných lístkovlúštim tvoje úmyslyniektoré ánoiné znovu nevyšliNapriek tomu blízkousi mi stáleaj stále milovanouÁno je to takSi obraz od van Bohaležíš v tráves nohamimedzi kvetmia jeden naopak .
S hlavou v lise
Zabolel ma pocitviac ako deravý zub,ordinačné hodinydošli k miestu,kde ma už niet. Klin sa klinom vybíja. Čo keby som tu bol večne. Aúúú to zabolelo,utiahol som sa až po posledný závit.
Doslovne
Stále mi vraveli,vypni hruď,vypni hruď,nebuď ako luk. Zamyslel som sa,buď jak buďa basta,vypol som hruď. Vraj ako severná baštasom sa im zdal. Nikto nevedel,čo sa stalo,doma,ani lekár na ARO.
Nemám toho veľa
Sad sa rozhorievado zelenobiela,rád priložím svoje polienko,ak preskočí iskra,uvidíš, že nie som z dreva. Môžem ti sľúbiť:štekot psov,trochu ovocného dymu,a ešte zem, čo spieva,keď sa napije. Tiež hory,ktoré sa rozchádzajú v názorochna stvorenie sveta. Aj malý slovník cudzích slov/keďže nemám vlastné.
Na chate
Keď ráno boskyvstávam z postele,ešte cítim tvoje bozky prilepené na čele. Trochu zo sna spotený,v očiach nesiem strach,to iba sosna spod stenyškrabkala nám po oknách. V tme miznú všetky tiene,ostávajú iba tie,čo si v hlave donesieme,svoje vlastné, privátne.
Dozrievanie
Keď zreje víno,mení sa jeho kvalita,keď ovocie zreje,dáš si ho do sýta,ale keď človek -objaví sa šedý vlas. pozerám do zrkadlaa vravím si,že dozrel čas.
Odškodné
Kde si uplatniť nárok na odškodné, keď človeka dohryzie jeho vlastné svedomie.
Poľné cesty
Milujem poľné cestylemované čakankami,vlčie maky, nevädze,toľko krásy sa tu vmestí,ako maliarovi do palety. V podvečer, keď už nad obzorom červený záhon ruží krváca,vidím tu stretávať sa dva svety,jeden môj a druhý Boží,čo ma drží v objatí. V ňom sa láska množía pýcha pred pokorou vytratí. Občas sa mi žiada tuzložiť dlane k Tebe Pane,namiesto duše mám osiku.
A z vonku bola guľa
Vyšiel som s pravdou von , a hneď za mnou zabuchli dvere.
Človeče nehnevaj sa
V srdci niečo dotlieva,ešte včera to bola láska,dnes už len slovapália na jazyku. Pri jedle sa nerozpráva,pri milovaní citoslovcianapísané na plafóne,karaoke, či sila zvyku. Tvárime sa, že sme dospelí,ale dokážeme sa minúťv tej istej posteli. Tu hru už poznám spamäti,Človeče nehnevaj sa,no, človek aj tak naletí.
V horizontálnej polohe
Nechce sa mi myslieť,písať, žiť. Pozerám do stropuna jediný bod,v ktorom je celý môj života teraz na mňa padne. Zažmúrim oči, aby sa miprisnil iný. V tom sne možno zomriem,ale je tu eštetá vdova, čo zomiera posledná.
Metafora zhora
Postavili sme si chrám,samý kameň a oceľ,možnože aj sámPánboh takto chcel. Aby v mnohom pripomínalniektoré ľudské srdcia.
Keď mi tyká gramatika
Zo všetkých podstatných miensú pre mňa niektoréoveľa viac podstatnénež všetky ostatnéo ktorých viem. Otec, mama. láska, dieťaa ešte jedno menomám častejšie na jazykuno nie je to iba silou zvykuvravieť MARTA milujem ťa.
Ten múr nepreskočíš
Keď človek ostane sám,vždy má ešte niekoho,má svoju samotua Mesiac, čo kráča oblohou. Má plameň sviečky,aj tiene navôkol,tichom sa prikryje,ináč by ďalej nemohol. Dni mu utečú na žobravom voze,a noci. Prečo si ich stvoril Bože.
Chladno je a mrholí
Len tak poprcháva,dážď , ktorý chcel byť snehom,ako cit, čo ti dávam,vznáša sa k tebe s nehou. Iba k tebemoja prekrásna,vykročil som ,no však však do prázdna. U teba je silou zvykumilovať sa bez dotyku.
Je to važné
Všetko ma serie,všetko ma bolí. S láskou chodím do práce,s nádchou do postele,asi som vážne chorý.
Dotknúť sa neba
Keď som mal štyri či päť rokov, zdalo sa mi, že nebo je tak blízko, stačí zájsť až na horizont a môžem sa ho dotknúť rukou. Keď som podrástol a zmocnel, na ten horizont som došiel a nebo bolo znovu ďaleko. Z toho som už vyrástol a pochopil, ale aj tak rád by som vedel, ako sa možno dotknúť neba. Ešte teraz, kým je čas.
Večer v záhrade
Načúvam v záhrade,niekto ma volá po mene,to iba dva stromysa o seba trútak, ako my tu. Vzdych a ston,zvedavý som,čo ich drží pri sebe,osud či snáď korene. Vietor listami šelestí,keď sa ranami dotknú,aby prekryl ozvenu bolesti. V žilách mi krv vriea v srdci bezvetrie.
Keď ďakujem je málo
Chcem napísať báseň vďaky,ale nemám záruku,že nájdem správne slova,tak ťa vezmem za ruku,tvoja sa v mojej schová,zbytok povie pusa z lásky. Spravím ti z nich celú alej,na ústa, na líčka, na krk,a tak ďalej, a tak ďalej. .
Noc svetla
Každé Vianocepripaľujem svoju sviečkuod večného Svetla,aby jej plameň vzplanul o niečo viac. Pri tomto plameniohrievam potomsvoje ruky a slova,aby iným bolo teplejšie. Pod stromčekom túžim nájsť seba samého,ako vtáčie krídlopre tých, čo majú len jedno. O pol noci idem medzi ľudí,aby som stretol Boha,ktorý je všade,okrem zrkadla.
Zahrajme sa ešte raz
Vždy keď som ťa chcelmať,tak si mi dalamat. Aj dnes si naostropodkutá,znovu ma zaháňaš do kúta. No len počkaješte chvíľku,prídem ti ja na kobylku. Navarím ti ľubovníka,z neho vraj ľúbov vzniká.
Povodeň
Spenená rieka nenariekakeď príde o koryto,iba sa predmodlievaclivé žalmy,ktoré si človek opakuje,keď ju vidípred dverami. Do svedomia si musízhlboka načrieť. Zrazu sa z neho stávazariekavač riek. .
Remeslo
V liberálnom nebichcel by som ráz žiť,keby bolo keby. Vstúp je tam pre všetkýchna heslo,čo pochopili,že byť Človekomje najkrajšieremeslo.
Na med sa čaká dlho
V ústach máš včelí úľ,roja sa ti slova,dnes samé žihadla,ešteže nie som alergik. Ako včelár môžem potvrdiť,že je pred búrkou. to mi ver. Keď prehrmí,budú znovu medovéa ja ti ichzlížem z pier.
Čriepky
Zlatými písmenamina brúsenej váze dátum sobáša. Ani krištáľprievan neznáša,už je to za nami.
Po očku
Sedíme samiv kaviarni Le Grande,každý pri inom stole. Hodnotím ťa hore aj dole,ty tiež pozeráš po očkuna svojich pančuchách,ktoré si dava randes mojimi myšlienkami. Škoda, že už vstávaš od stola,očko bolo rýchlejšie, ako ja.
Ruky od múky
Som už taký hladný,a tvoj pohyb ladnýrobí mi ešte väčšie chúte,tak len preglgujem smutne. Najkrajšia si,keď vaľkáš cesto,je to také miléerotické gesto. Hladím bochníkytvojho tela,rád by som aj zahniesť,len keby si chcela.
Osudovo zrastení
Tiež ma čaká údel stromu,opadalo lístie,deti odišli z domu. Lásku prikryl sneh. Až mi krv v žilách stuhlapri pomyslení, že sa doň prevtelím,keď raz z neho bude truhla.
Sila reklamy
Informačné médiapriniesli správu,že nadnárodné spoločnostia veľké reklamné agentúrypre svoje zištné cielezneužívajú už aj malé deti. Toľká drzosť, až to bolí. Z jasličiek na mňa žmurká tými svojimi neó-novými očamimalý Ježiškoa núka mi fľašu Coly. .
Dušičkovo...
Vtáci odniesli leto
do teplých krajín,
smutno mi je za ním,
som z toho na mäkko.
Zlý čarodej
Keď mlčia farby,vonku je šedobielo,keď ty mlčíš,aj mne srdce onemelo. Prázdnotou zíva každý kút,už idem z toho tichaohluchnúť. Doteraz som nevedelo svojej čarodejnej sile,dotkol som sa ťa slovoma ty sa meníšna strom v zime.
Stará čerešňa
Dlho som váhalrezať nerezaťty si bola protija zásadne začiste z pragmatických dôvodovNakoniec som ju zrezal v nádejiže zahreje viacako ten jeden bozkraz v roku.
Stále hmlisto
Namiesto filmového plátnado bielej hmlypremietam spomienkyz jednej strany včeraz druhej zajtraTak často sa opieramo tú stenuz márnivých nádejipostavenúSpamäti siahnem po dveráchza nimi tešenie - tušeniea nová hra o svetle a tieňoch.
Cestou domov
Popri tratibežia slovamilé aj škaredétie druhésa tlačia dopreduNedivím saže praskajú telefónne drôtyNa nádraží nastúpiaznovusami nečitateľní ľudiačíslo za číslomasi ich začnem vytáčať.
Anjel stražný
Odtni svetlo od tmysvojím telom holým,raz možno roznožmospojím svoje s tvojím. Na ceste do nebav mojej spálni zažni,inšie mi netreba,som tvoj anjel strážny,cestou ďalejk smrti malej.
Príklad pre dvoch
Keď sme dvaja, a ja som ty,tak kto je ten druhý. Vymaž letokruhy,alebo odstráň zátvorky,nech sa v tebe vynásobím. Chcem aby si si zvyklavyrátať tento príklada zvyšok vždy deliť dvomi. Dosadíme si také čísla,nad ktorými sa nerozmýšľa.
Neznalosť reči
Poznal somjednu dámu z Čiech,rozumeli sme si iba mlčky,nuž mal som pech. Pri prechádzke lesommi riekla,miluji modříny,tak som ju ovalil,až jej krv tiekla,teraz si ich lieči. Ja som však nevinný,už som to kvetmi zmyl,vidíte, čo spôsobí maláneznalosť reči. .
Keď si odišla
rozliala sa mibáseň po papierizostali matné obrysyzo života čo bolčo bol kedysi zarámovaný visínad peľasťou postele.
Stopovať je nebezpečné
Stopol som životaj trochu s ním zhrešilvraj po večnosť ma zvezieďalej musím peší. Najkratší stopcestou prašnou hlinenoulen zopár stôppod zemou.
Spomienka na buducnosť
Uviazaný k spomienkenepustí ďalejlen po vlastnú pamäťa tása prepadáva do sebaCelý životsa učíš vchádzaťdo dveríZa nimije tiež včeražiadne zajtražiadne terazSneh je zbytočnez druhej stranybiely.
soľ
Mnohí občas chcemeniečo znamenať,čímsi byť,možno soľou Zeme. Je to tak,úmysel prehnaný,niekomu padneme do očí,až zaplače,inému sa zvýši z náskrvný tlak,ďalšiemu sa dostanemedo rany. Tak povedzte,či má zmyselbyť soľou zeme,keď aj tak nakoniecskončíte na ceste. Ešte aj ten snehnad nami zaplače.
Orignály
Za mesačných noci,keď je eštemedzi svetlom a tmouprímerie,pozerám si galériu sôch a obrazov,reflektory s hviezdnych diaľoktlmeným svetlomdodávajú čaro. Keď severný vánoksi zhlboka vydýchne,všetky statické obrazy ožijúpantomímou. Nad krajinousa zrazu zatiahla opona,predstavenie sa odkladána neurčito,ale to už budú iné sochy, obrazy, iný dej,len tušiť môžemčo bude mať v programepríroda - čarodej. Ešte na chvíľu ostanem,veď nenáhlim sa nikam,teším sa, že som stretol autora,s ktorým si týkam.
Jednota protikladov
Za ruky sa vedúmyslia siže ústa sú plasty medukujú smelé plány. Nežne jej vravíty môj mesiačik. Vravím muveď počkaj až ju spoznášaj z odvrátenej strany. Aj po dvadsiatich rokochich vzťah nemal hanustále ty môj mesiačik.
Čo nebolo v snári
Prenajal som sitvoje snyna dobu neurčitú. Márne hľadáš v snáričo to znamená. Vyložím ti karty,čaká nás doživotie bez nároku na amnestiu. .
Les
Na jeseň trochu zbystrím,láka ma les,hore je bez,dolu zastretý lístím. Krivky obnaženédáva na obdiv,môj pohľad po nich kĺže jak po žene. Naturálne striptízové umenie. Ten pohľad myseľ vzruší,holé stromypodobné mojej duši.
Voľným štýlom
Za paravánom hmlysa vlní rieka,tak trochu pripomína ženu. Nech si zvolíš akýkoľvek štýl,nikdy ju nezdoláš celú.
Bytosti z iného sveta
Ženy sú anjelmi,to iba my mužiim amputujeme krídlaa z výkričníkov staviame plot,aby nám neuleteli. Schúlená do otáznikuna bielej posteličakáš moju odpoveď,či viem ľúbiť bez dotyku. Srdce sa z hlavou bijea telo túžba zožiera,voskoví sme v tom okamžikuobaja. Refrén melódiekdesi v diaľke doznievaa medzi nami vlastné ego.
Keď sprchne
Žena po milovaníje ako letné ráno po daždi,voňavé, sviežejšie,pozeráš na ňua vravíš si,že by mohlo spŕchnuťčastejšie.
Letný dažď
Spustil sa letný dážď,márne sa bránia dievčatáprekríženými rukami na prsiach. Ako by chcel zmyťdotieravé mužské pohľady. Že sa mu nedarí - nevadí,ba naopakide rovno na vec,tie tričká, blúzky,vypili ho na ex. Zrazu je všade plnohnedých očíbez obočí.
Sen
S tebou som ,
aj keď sám
s tvárou k nebesia
oddávam sa snom
Hora
Spovedám sa vetru,
dážď mi zmýva hriechy,
milosť na mňa tečie
z tej Božej strechy.
Hľadanie čohosi...
Brodím sa spomienkami
po stopách mládosti,
domy sa mi rozutekali
po dedine,
Stromy z blízka
Stromy na šikmej ploche
pochodujúce na smrť,
zreťazené sčítavajú
svoje roky
Nežné tiché blues,
Som chodec bez cesty,
pár krát som sa zviezol,
pár krát ma previezli,
ani do cieľa neprídem pešo.
Oči
Padajú meteority
dva ma zasiahli
vidím v nich
tvoje oči
Vrana k vrane
Každy sa raz
niekym-niečim stane,
niekto ranou,
iný hnisom v rane.
Jang a jin
Starý muž
v ruke žemľa
holúbom davá mena
sadajú mu na ramena
Protipól
Máš dve srdiečka,
dva životy,
ja nebudem nikdy
ako ty-
mini a tury
Odplata
Popraskalo mi zrkadlo,
už sa nemohlo na mňa dívať.
Zato ja sa teráz v ňom
Ročné obdobia
Plačúci cencúľ
slnko sa márne snaží
teplom potešiť.
******
My stromy
Byť stromom váženíto nie je len takto treba maťpevné koreneprinášať plodyobstať v búrke v nepohodestať pevne na svojom miesteposkytnúť tieňdať teploposlúžiť ľuďomod postieľky až po hrobByť stromom je ľudské.
Z bojového poľa
Hviezdami noc sa cedí,
prekvapkáva do naších snov,
po ktorých ostali
len tlejúce pahreby.
Najkrajší román
Prstami si ťa čítam celú,
aj keď nepoznám Braillové písmo,
začínam vždy od začiatku
a skončím pri tom istom.
Diléma
Máš krasné dlhé nohy,
často sa trápim pre ne,
v kúpeli z morskej soli
liečiš si ich unávené,
Čas v nás
Usečkami času
meriame dejiny,
kdesi vnútri
máme presypacie hodiny,
Labyrint
Stratený v labyrinte
vlastných pochybnosti
nemôžem sa nájsť
tak aspoň oddychujem