Písmák Zabudnutá báseň
Pamätáš sa, ako si nariekal na cudzími životmi.
Tak šialene pateticky si plakal,
že si takmer zabudol plakať nad svojím vlastným.
Každou slzou si vypĺňal obsah starej a zabudnutej fontány,
Poetické porno
Na mňa sa pozerá,dievča smutné, bezmocné,vie sa správať, dobre vyzerá,vidím ju stále vo sne. Je plná túžob a odhodlania,neprestajne sa díva na mňa,vášne ju posadli a mňajedným úderom prepadli. Oči mi tečú a srdce stále bije,ja už to nevydržím,všetko ma prepadlo,neviem čo v ruke držím,v ruke držím vtáka, semeno v kvapkáchodpadlo. Poď ku mne,ty moje malé vtáča,už vidím ako tvojetelo ku mne kráča.
Hymen
Jacek Podsiadło
Hymen
Sú si cudzí. Delí ich kozmická vzdialenosť,
ničím nedeliteľná.
Nostalgia
„A začal som chápať, že žiaľ a sklamanie a smútok nie sú na to, aby nás rozladili a urobili z nás ľudí bezcenných a nedôstojných, ale na to, aby nás priviedli k zrelosti a osvieteniu. “
/Hermann Hesse/
Posledné lúče slnka ustupujú kamsi do pozadia. Tak nebadane a nenápadne miznú, až je z toho smutno. Koruny stromov zrazu začínajú oťažievať pod neúprosným bremenom melanchólie súmraku.
Papierová láska
Tak dlho som načúval
zvuku tečúcej vody,
ako si ňou so seba zmývala
všetkú tú špinu predošlého dňa,
H...In Memoriam
Už na Vás ani nemyslím,
a predsa ste stále vo mne,
v knihách ktoré čítam,
vo filmoch.
Pred Vianocami...
Tak predsa dnes svietiš. Stojím sám, nepríčetne zahľadenýdo tvojho farebného okna a vedz, že už nečakám ani sám na seba. Nemusíš sa mi ukázať celá,stačí, že zhasneš, alebo položíš rukuna okenné sklo, nech aspoň tuším, žesi tam naozaj ty, lebo sám neviem, do kedy toešte vydržím,do kedy, sa ešte budeme takhlúpo skúšať. Dofajčím a vrátim sa domov, nepovolím reťaz,nepustím sa k tebe,lebo pri pomyslení na tvoječervené nohavičky postrádam slušnosť a dnes naozaj nechcem byť zlý.