O Tichu
MAMA SA ROZVÁDZA
napísala mi sestra tri dni pred odletom do Kodane.
Jednu po druhej som čajovým sitkom vylovila všetkých dvadsaťsedem neoniek zakvária, metali sa, akoby tušili, že ich čaká nejaký čas vtmavočervenom vedre, kde začali plávať jedna pred druhou stále dookola. Ponorila som do vody malíček, aby som sa uistila, že nie je príliš teplá aaby som trochu spomalila tú ich zúrivú okružnú jazdu. Zavrela som vedro vrchnákom, vložila ho do ruksaku, vnútro vystlala vlneným šálom, nasadla som na bicykel azamierila do akvašopu.
Pod palcom
Máš ma pod palcom
po desiatykrát stláčaš spúšť
a potom si ma bezstarostne odnášaš v batohu
a ja ani netuším, čo viac si mi medzitým vzal
...a na tej skale
holými prstami tesaná zo žuly
prostorekáako sľuda
ružolíca ako kremeň
zádumčivá ako živec
Zívanie do noci
Zívam do hlbín noci
do vankúša schovávam tenneodbytnýpopevok
ktorý som navečer ukradla kvetinárke
V mysli blúdim Miróovým svetom
...sa mi raz prihodilo, že...
Držal si ma prikovanú na stoličku
tými svojími tmavotmavými očami zamrežovanými v okuliaroch
takmer som si prestala pobrukovať pieseň s opravárom vo vedľajšej miestnosti
Koľko je možností
Čo ak Boh....
Škoda, že nie je možné zazerať cez okno do kostola Sv. Mikuláša
ktovie čo napadne Bohu, keď sa tam nudí
čo aklietadielkami zo stránok Biblie triafa pomedzi sviečky
svätenou vodou sa snaží uhasiť večné svetlo
A čo ak človek...
Škoda žečloveka príliš nebaví driapať sa na strechy mrakodrapov
asi by mal z mnohých vecí trochu iný pocit
(a vlastne je to moja chyba. )
((teda vlastne nie je))
Pre tých, čo malinko vedia po francúzsky...
Matin sans musique
mes yeux sont fermés à clé
soleil – clef de sol
La pluie incessante
tri zvuky skoro troch rokov
ťuk - ťuk
tichučko sizaťukal na okno o pol tretej ráno
nepatrne, aby nikto z našich nepočul
so škrípotom zarumázgal okenný rám
už zajtra, už zajtra, už zajtra....
Včera večer si mi zíval do trblietavých očí
dnes mi klobúk z vlasov strhávajú tvoje horúce dlane
- stojím bez pohnutia
okolo strašiaka v poli poletuje kŕdeľ škovránkov
Sto minút
Obzeral si sa doprava doľava
akoby si nevidel, že ti idem naproti a smejem sa od ucha k uchu
Úplne nebadane, keby som si ťa poriadne nevšímala, tak si ani nevšimnem
že si nasucho preglgol
O nelietaní
Ako sa mám na teba hnevať
že mi nedávaš dosť priestoru na rozlet.
Kto mi dal také ťažké kosti a a takú ťažkú hlavu.
Zajtra už zase budem
Dnes a zajtra
Mas v kutikoch oci trblietave jazierka
v ktorych vidim trochu seba a trochu teba.
a more otazok, co nikdy neprelomi hradzu tvojich viecok.
Aj ja mam v kutikoch oci male jazierka
Na ceste za mnou premokneš
Na parapet spoza pootvoreneho okna
dopada kazda tretia kvapka -
ostatne dve sa roztriestia o sklenenu tabulu a sklznu do neznama.
Na prah tvojho vnimania
...a ja ti zabúdam nerozumieť
nad flasou uz poloprazdnej becherovky
mi vysvetlujes prirodne zakony
svojho mikrosveta
a ja ti zabudam nerozumiet.
Nestačíš mi...
Nestacia mi
tvoje dve slova raz za tri dni
ked nahodou pred spanimpri posteli zakopnes o mobil.
Nestacia mi
Finska noc
Na vlasoch nam pomaly mrznu kusky jazera
co sme dnes v noci prepadli - blaznivy napad
spoza dlhoprstych stromov na nas mesiac zazeral
a neprestaval blednut, nezacinal chapat
Hillerod včera
svetločierna tmavobiela
zmráka sa do pološera
matná clona oťažela
sivá šedá sivobiela
Dánska zima
Ráno sa budím na skrehnuté palce na nohách
pod vlažnou sprchou premýšľam, či aj v Prahe je o ôsmej ráno tma
Dánska zima je alergická na teplo
A svetlom satu nemrhá.
Pod dubom
Sedela som pod veľkým
košatým dubom
vjeho obrom náručí
avšetko všetko navôkol postupne
STOPY V UTLČENEJ TRÁVE
Nahrubo nasekané slová
vslabom vývare tvojej prítomnosti –
to len ťažko zahasí môj smäd
po teple
Tmavomodrý stesk
Dlouhá dánská noc
tisíc šedých odstínů
bdí spolu se mnou
Studený vítr
O Tichu
Ticho je diaľka medzi dvomi slovami
- tak ďaleko sme od seba ešte neboli
Svet je hrou na tisícrozpoznávaní
Všetko je len Film -
Pod smrekom
Pod smrekom vyrástli kvety
asmreku dávno
nedovidia už do čela
Pod smrekom vyrástli deti
S vylúčením verejnosti trochu inak
Telefón vyzváňal dlho, veľmi dlho, už som to chcela vzdať, a potom to zdvihla. Spýtala som sa jej, či môžem hovoriť, ona na to ahoj, čo sa deje. Povedala som, že sa často nechávam unášať impulzmi, odvetila, že chápe. Mala trošku zastrený, akoby unavený hlas.
Neladíme
Neladíme
Hráme falošne
ako dve rádia zo záložne
Neladíme
Ježiškovi
Ježiškovi
Ježiško,
keď môžem si
pod stromček zaželať čosi
Nebadáš
NEBADÁŠ
Nebadáš.
ako si prispôsobujem krok tvojej chôdzi
Nebadáš.
Spomienka na....
Si príliš priamy
Ja príliš klamem
že nerozumiem češtine
Viacej než známy
Zaspávaš
Zaspávaš.
mám horúce viečka
zaspávaš.
ja ticho vo tme prečkám
Uspávanka
Rozpovedz mi rozprávku
keď sa chystám k spánku
Rozpovedz mi rozprávku
nech mám plnú hlávku
dvadsiateho tretieho prvý
Ako ticho po búrke
ako cigareta po ruke
ako thriller v ponuke
V ničotečas duní do uší.
V čakárni na šťastie
V čakárni na šťastie
je mi vždy pritesno
Včakárni na šťastie
sa cítim byť väzňom
Archa, príbeh jednej duše
Na tyrkysovej oblohe vybledla dúha.
Má zmysel prázdnemu stolcu sa rúhať.
Boží sľub platí od počiatku až navždy
Archa sa topí vneutíchajúcom daždi
Večer sloních myšlienok
Je večer sloních myšlienok
avduchu stieram
pokrývku prachu vo svojich komnatách
Je večer bez ľudí
S vylúčením verejnosti
S vylúčením verejnosti
s vylúčením pochybností
otvorenosť len v skrytosti
Žijeme na prahu raja
Som...
Som prapor
roztrhnutý napol
nápis neznámou rečou
na vlajke prebodnutej mečom
Óda na 20 rokov
Mám dvadsať rokov, deravú pamäť a prázdne vrecká
a kruhy pod očami, som náladová a naivne detská
Robím si starosti nad spálenou hriankou a rozliatym mliekom
Robím sa mladšou, robím si plánya ilúzie o niekom
Je čas
Je čas
Je čas kázať o slovách
a slová zbierať na dne mora
Je čas kráčať po stopách
Návod na použitie vzťahu
Návod na použitie
na naše spolužitie
hľadáme v kolorite
našich každodenných