Písmák Myšlienky v samote
Myšlienky na smrť mi moju samotu krátia, tiež straší ma pocit, že moje oči pohľad na teba stratia. Pocity strašnej úzkosti žerú ma zvnútra, ticho z mojich úst vychádza aj srdce mi zmĺka. Aspoň s tebou sa cítim ako pri západe slnka, pokojne, krásne,ružové more, žblnkotá vĺnka. Chcem byť tým slnkom a taktiež vĺnkou, stále sa tešiť a žit peknou chvíľkou.
Krepé Ľudstvo
Telo zbrízgané blatom s krvou zmiešané,toť obraz našej nádejetoť pozri človeku na svoju budúcnosťtvoje líce tuší, že ho slzou zaleje. Živé mrtvoly, suchá voda, zimné lúče Slnka,toť vidíš tú uličku slepútoť ani matka Zem stará nevládzenetreba nezničiť ľudskú zlomyseľnosť krepú.
Semienka ruží
no čo moja ruža láskou zronená si. nie si sama na zemi ušliapaná. ba zo stonky môj lupeň k tebe cestu kolíše si. kuli pikle na nás.
Prečo vôbec žiť??
Bojím sa odísť z tohto sveta,pretože moja duša už nelieta. Pritlačená ťarchou klamstva, zkazi výsmechu bez nehy,aj moje prehnité telo sa tiež len tak plazí po zemi. Nechcem ani jedno ani druhé byť,chcem byť s tebou a teba ľúbiť. Chcem ti byť oporou a možno zmyslom života,ale môj plán mi kazí neistota.
Uprostred zaniku
Iba raz v živote stretneš človeka, on jediný je tvojmu srdcu milý, medzi nimi láska ako potok preteká tvoje prázdno nezaplní nik iný. Medzi nami tieto prúdy silné boli, žiaľ ,to tá diaľka ten tok oslabila. Bez tvojej sily ma vsetko bolí, a však ma tiež do veľkých múk ponorila. K prasknutiu srdca ma tá sila tlačí, tá bezmocnosť záchrany a neutralita, to temno vôkol teba to už značí, všetko krásne ďiaľka z našej mysle odpúta.
Prečo ju strácam
Moja tvár naplnená radosťou je ako kameňmoja tvár plná hnevu je ako kameňmoje suché pery bez úsmevu ovlažíš len tyale vo mne sa to citmi búriMoje srdce bije pre lásku k tebemoje oči patria iba tebemoje telo žiaľ nevie vyjadriť po tebe túžobya ty neveríš mi, som skleslý, úbohý.
Opis vojny
Červená miazga vytekajúca zo žíl rozsekaných stromov na bojisku nasiaknutákrvou a pachom smrti, ktorý sa šíri ďaleko a mieša sa s dymom horiacichmiest a dedín, ktorý dráždi plačúce oči sirôt a vdov bez budúcnosti a nádeje. Všade cítiť napätie a blížiace sa zlo sprevádzané tichom, ktoré preruší psychopatickýplač zúfalej ženy, ktorý vystrieda opäť ticho. to neznesiteľné ticho narúšajúce psychyku spôsobí nepríčetné správanie nežných stvorení odhaľujúce skrýšu života, poslednúmožnosť zbytočnej záchrany najdrahšej bezcennosti, ktorú potopili plamene skazido červených potokov navždy odnášajúcich minulosť nevinných trpiacich životov.
Neuspesny pokus
Rozmýšľam o svojom živote. Načo som tu. Celý doterajší život mi preblesol hlavou a uvedomujem si ,že bol nanič. Úsmev sa mi pomaly derie do tváre, keď si uvedomím že to raz skončí.
bez konca
Stojím večer na cintoríne sámcez čierne mraky sa derie mesačný svitten zvláštny pocit ma opäť napĺňaneviem prečo som tuA zrazu pocity zmiešané mámniečo ma volá, idem za týmneznámi šepot sa mi v ušiach ozývapoď,poď tvoja smrť ťa pozývaDochádzam k hrobu, čítam epitafrozpárane vnútornosti malna dranc ho niekto roztrhalslužobník zla. Hľadám meno, prázdny náhrobokpýtam sa sám seba čo to znamenápozerám dole. hrob odvalený, prázdnySrdce sa mi rozbúchalozačínam chápať, ale už neskorocítim chladnú čepeľ v hrudi ako trhá pľúca, črevá, pečeňZ posledných síl pozerám na náhroboklen moje meno na ňom svietipomaly padám kzemináhrobný kameň sa zamnou zatvára. Posledný nádych hlboký.
nema nazov
Môj hlas vychádza z čiernej krajiny,ktorá je zamorená zlomteplo sála z plameňov horiacich tieltu jediné svetlo vám dávajúNa sklonku zániku sveta stojíteuž niet záchranyruiny zhorených kostolov padajú na ľudíbezmocnosť ,strach vidno vám na tváriLen ja si v kľude sedím nad vamipojedám srdce cirkvi zapíjam krvouja som tu pán, ja riadim tento chaosáno, ja Satan sámAko zvieratá bijete sa o kus potravyo chvíľu stanete sa ňou vyzopár zúfalcov sa modlí pri oltárinaivné mozgy, bedáriVaše duše prchajú vám z tielomamná látka sa všade šírija, sa smejem na vás v tejto chvíli pochovám vás vo vašom vlastnom zanikajúcom svete navždy.
Spolu proti falosi
Rozpútajte vojnuvojnu proti svetluvojnu proti falošivojnu proti vymývaniu mozgovNikto z nás sa nedá ojebaťspolu sme silnízastavme výčíňaniepoburujúcej teplej cirkviBojujte za svoju sloboduvymaňte sa z otroctvaneskláňajte sa pred výmyslomzachovajte si svoju hrdosťVytaste meče proti neprávostiproti zdieraniu chudobnýchzastavte sladké výmyslyšíriace sa po sveteBúrajte kostoly, chrámy otrockésmejte sa cirkvi do očí . ánovy ste sa vymanili z klamstvavy ste sila sveta, ktorá povstalaSmejte sa z homošov chodiacich v sukniachktorím následne napľujte do tváreto oni šíria klamstvo, chaos po sveteslabosi, ktorí potrebujú ochranu matky sukyMoje slová si zoberte k srdcua nedajte otroctvu šancuiba násilná radikálna cesta nám pomôževzoprime sa všetci spolu proti falošnej nádeji.