jeseň

keď posledný list zo stromu odletí
kamsi jeseni v ústrety
a
strom nahý vo vetre ostane

rytmus introverta

rukami chytám rytmus
chôdzu synchronizujem
s tikotom bielej paličky slepca
ktorý nerozhoduje

na kĺučkách

predstavy lámu ticho
zvuky chodia po špičkách
čiernobiela prekrýva zraniteĺnú nahotu
studenú polovicu zohrieva v objatí

obraz

ukázala si mi siete
v ktorých je tvoje väzenie
naliala späť do prameňa.
hovorila si

otázka

som otázka
nemám rada odpovede
ktoré ma vyzradia
premenujú na podstatu

ON

povedal
nakresli ma
nakresli ma slovami
no nepovedz im moje meno

pach slov

ešte trocha na okraj
hranou do srdca
cez starobu na kolená
kým nezmokne posledný kabát

obyčajná

Myslel som si ,že si len obyčajné dievča
dodnes neviem pochopiť, to čaro z tvojich havraních vlasov, ktoré ma vždy zbavilo slov. ,aby som padol do tvojho lona
Ako na druhom brehu ktorý poznám iba z rozprávania,nekráčam,nebežím,nesedím.
trpím na nehu ktorej je tu priveĺa

Kvety a smrť

narastú k okraju kameňa
aby ho rozliali po kvapkách chladu
prekročia sneh
pod jeho hladinou

je to oceán

vtáky majú krídla z vĺn
ktoré neustále ohýbajú tvary
skaly obopínajú plné krivky
zaobľujú hrany viet

Vety

na terasách :
vnútro žíl obalené tučnými slovami
zmenšuje prietok života
pohľad k ženskému jadru:

niekedy

je vzduch ťažký ako olovo
niekedy labute nedokážu vzlietnuť
pretože voda je sieť čo väzní slnko
niekedy sú slová len obyčajné ryby

púšť

videl som púšť
ako liala do svojho hrdla
horúci olej z roztavených kostí
tak krásne pri tom škriekala

trúfalo

v miestach kde sa lúpu dni
živica zarezáva do živého
. na posteli ostali keramické vlasy
vyzlečená koža

červené maky

tá vôňa neustále dorážala na vyzuté rukavice
ktoré sa hrbili po prstoch ako pazúry zaťaté do neviditeľna
s vôľou prepichnutých pneumatík a kolotoča
na ktorom ziapalo obnažené telo v citoch

lono v pasti

špičkami po hrane
( nad roklinou)
kľže bolesť do svahu (ťažko)
peripetia úmyslov

okamih /oprava/

po rozohriatí strát
mizne predstava cudziny
medzi dvoma telami
obnažené chrbty

Keď napadne

schladí povrch do biela
kvapky roztriešti na kryštály
poháre naplní čajom
vystúpi z nozdier ulíc

(po)mlčky

z porozhadzovaných dlaní v záhrade vyrastajú čiary
ktoré zo zvyku narovnávam pomlčkami pred slovami
- mením kruhy na hladine v spiaci horizont
- vážim najfarebnejšie orchidee na jazyku ročných období

rozsypané rieky

na križovatkách
zbieram (bez)cenný piesok
vkladám ho do deravých vreciek
odratých myšlienok

Po

je blízko
dych ešte stále vonia Po vianociach
rozbalené emócie nezvetrali
snáď iba to šampanské

skladisko

odložená koža
pár prasknutých pohárov
vyhorená svieca
jeden premlčaný život

proti smeru

v mestských lunaparkoch
roztáčam gumené kolesá
proti smeru hodinvých ručičiek
odpočítavam polčas rozpadu

voda

steká po visiacom vzduchu
do odliatkov v hrudi
na orosených zrkadlách
rozhŕňa lístie

No Mans Land

tok je olúpaný na kosť
črepy v tele trčia do reality
sýte farby ako prsia pália chodidlá - k hline
Ružová je na oblohe už od rána

v zmieroch

keď medzi prstami
prekážajú dni
a zázvorová vôňa tají dych
z trpézov promenád stúpa prach

odtlačky v srsti

keď sa rušia vzdialenosti
konce a začiatky sú bez počítania:
hodiny vystierajú lakte
obrad je tieň v povrazoch

priesvitné slamy

na cestu prskal dážď
po jazere z mlieka plavali nedozreté plachetnice
a prsia boli čoraz väčšie.
Netrvalo dlho iba čo na starobu pomleté kukurice

bodliaky /h/ladia košeľu

keď sa z oka vykresľuje pustatina
obklopenie je rovina kam nedočiahneš
bez kyslíka:
predstava je kľúč na priedomí

v /ko/zube

keď mrzne
na tenkom ľade kvitnú kvety
keď mrzne
z nádoby opadne perie

čierna

si sadza vypadnutá z havrana
rastieš na okrajoch kde nehreje slnko
snívaš do prázdna
/ preto si / veľká a večná

stopy v krku

niktoré vlákna klesajú viac
vtedy sa stoličky menia na krajšie a stoly nechcú zaspať
kým ich hodina nepovie Áno :
sme blúdivé prúdy

hrdzavé spony

aj táto sa ohla
obtrela o podpätky
prehodila deň cez plece
a odkráčala po špičkách do balerín

diéta

medzi pohrešovanými ohniskami je jemná pokožka nákaza s hlasom zrna
nakloň sa
pod bralom je pád :
toto je pšenica

prsty sú schránky pre uvoľňovanie trenia

dúha

v hniezdach upletených z dní
kŕmim svoje holuby obnaženými správami
/iba márnivosť vysmieva sa z poza nechtov/
je premlčaný smútok i smiech

Salome

znak hlava hrana
stávka je minca
na znak moci meč
padla hlava

napíšem ti báseň

napíšem ju bielou kriedou a do skla
a do dverí ktoré ukrývajú neznámeho hosťa
vyškrtám z nej všetko Ale a Potom
aby sme nestáli medzi plotom

pri múre

unikáš mi cez slamku
do ktorej sa nezmestí moje objatie
geniálne
flirtuješ s mojím kapitálom

Čerešne

často si nechávam zasielať
zelenú trávu zo semafórov
len tak bez cukru s trochou slnka
ktoré ešte nevyšlo v žiadnych novinách

(ne)cesty

a všetky lode bez mena
plavú naprieč stohmi vôd
hoc obloha zjazvená sladkými prsiami
mení smer v kormidlách do čudesných mdlôb

Rozprávanie o slnečných dáždnikoch

Vždy ked´ ručičky hodín prepichujú hrud´ slnečným povrazom
je cítiť pach zeme
cediaci cez zuby
rozdrvené ihly krajčírov

Stále

zo šikmých striech
kupujem na splátky
obnažené veky
z ktorých vymotávam hodvábne nite

Horúčka

máš vraj horúčku z tohto sveta
ja však mrznem v tvojom dome
v dvoch okrúhlych oknách
ozdobenými mihalnicami

Strom

Drapľavá kôra hladí dlane - chutí
živica lepí srdce ku koreňom
Erb - spraskaný odev
skrýva letokruhy

Cesto

nakrájané cesto uvarím slovami
aby si nehladovala kým
v našom zornom poli
dozreje pšenica.

Tanec

svoju dlaň vkladáš do mojej
-začína hrať nemá hudba
tancujeme ako vždy
inak

Vo vetre

unikám padajúcim stromom
a ich vyschnutým konárom
ktoré škriabu tvár
-naťahujú do hladnej grimasy

Prosím,zaregistrujte sa dava dni vopred ,pretože poradovník je prázdny

váhu emocioálnych ciev
prenášam do rýh od pazúrov
kam si po čiastkach
odkladám svoje zatratenie na horšie časy

Kravaty

vo výklade
hadia žena
z bankoviek premočených strachom
odšťavuje jedovaté sliny

Dlžník

pri tvojom predklone
nemám na výber
beriem ti z úst aj posledný dych
zostalo len sladké peklo

..a áno

Z tvojích očí vyberám kúsky seba
ktoré vlepujem do tabule
s premenenými šancami
.

ráno

Každé ráno
zbieram sa v slnečných prstokladoch
-vysušujem nočné hmly
a

Priestor

Do priestoru
vtláčam mäsité obrysy
dodržiavam gravitačný zákon
a popieram

Neobyčajná hra

Každopádne
stekám do tvojich najintímnejších miest
v ktorých ma trúfalo rozmaznávaš
svojou ochotou a odtlačkami zubov

Jazero

v soľnom jazere
dezinfikujem
ostré hrany svojho dna
prikrývam ním mäkké líca

Exhumácia

Odrezané predvoľby telefónnych čísel
zabalené v cigaretovom papieriku
pripaľujem lupou
V ruinách krvavých skiel

si to Ty?

presladeným jazykom
rozopínam napätú bavlnenú blúzku
-tvoje strapce hrozna
pália oči