Písmák post coitum omnia anima triste est
už nikdy nenapíšem
o spojených kalužiach
vykalkulovaných
bezcitne
M ako musieť
zmietla zo stola
pár vlasov opradených samotou
zhluk hlások nevypovedajúcich o ničom
áno, kdesi tam, tam pri NEJ
minúta po minúte:rozchod.
Olúpala
kameň
zo zemskej tiaže
sediac na okennej rímse
Quo vadis, Homo.. a načo.
Klince majú neúprosnú životnosť i horúčkovitú dobu trvanlivosti
visia na Tebe s pocitom neohraničenej slobody
voňajú octom, krvou, vodou a nemohúcnosťou
vyvierajú z kopije prebodnutej niečími bedrami
Balada o rybacích citoch
Lebo si povedal, že vtme
sa interpunkcia chápe
ako zvláštny druh mikrokozmu
odlupujúc sa zprstov
tak v čase
vylievať sa zpríčin
nad ostrím dňa
pohltení sme jeho belasosťou
akrvaví až dobiela
Deň, v ktorom nesvietili ani semafory.
(hymnická)
L vie ako to v živote chodí.
Kupuje si výlučne vrecká s rukami zdarma
vrecúška čaju, ktoré nechá na noc
presne tam alebo vôbec nikde
nepýtal si sa, či môžeš vojsť
Ako keď človek stretne človeka
rozpačitého, srukami plných kameňov
odhodlaného hodiť celkom bez viny
atak ako včera, dnes, aj navždy
dvere sa nemajú otvárať cudzím a známym
Pred pár rokmi .
kupoval si mi čokoládu
s príchuťou piesku
s každým roztápaním na jazyku
o ľuďoch a ľuďoch a o niečom medzi tým
Martin K nosí všade so sebou zubnú kefku
A občiansky.
Chodí električkou číslo 2 a máva neznámym z vlaku
Ľuďom ukáže občiansky, zaškerí sa a povie : Pozri, aká smiešna fotka.
z technických príčin zatvorené
doriti
ak nevieš čo znamená
"milovať"
tak si to nájdi v slovníku
odraziť sa od zeme s hlavou na ramenách
pohovorme si
o ročných obdobiach
alebo o tom, že nie vždy
som taká, akú ma chceš
3 nedeľné zastavenia
1. ZASTAVENIE
Má najrozkošnejšie atribúty chromozómu X. úsmev, zktorého sa mi permanentne kazia zuby. Avie urobiť stojku.
bla bla o postuláte nevďačnosti
- som mimo -
freóny mali kedysi mandľovité zakončenia
fúkala som si znich bubliny
boli také fialové a (vlastne fialovú nemám rada)
tak ako sa pláva v stojatých vodách
- Čo je .
- Nič .
- Čo nič .
- No nič .
červená, červená, prevaha zelenej, červená
interiér ID.
(áno, bez NADJA, bolo často neverné) :
iba som nechcela byť
2555. heslom
asociácie s prímesou rajského plynu
Vo svojom svete
tak vzdialenom
od rinčania Múz
zasievam
čas na ozubených kolieskach
bezstarostne kráčam
algoritmom iracionálna
s úsmevom vybaleným
z umývačky riadu
ako inak, postpubertálny infantilný počin
v parku.
stromy nadhadzujú vetvami
snažiac sa o chvíľkový orgazmus
silným pričinením motorovej píly
r. 2011 nášho letopočtu ( a stále sa točí )
viac svetla, viac .
na nedotklivé čiary
pobrežia
ľavej ruky
ametystová čierna na povrchu
máš vrecká zastrčené
v protikladoch
neveria si
chýba im
pod stromom.
NOC. ťažká, ťažkopádna
vznáša sa v tvojej hlave
ako alkoholy
vytiahnuté z vody
len
obiehať tvoj dom
denne medzi 6 a 7
nemá žiadne výhody
dokonca ani tvoj pes
Ab imo pectore ( z hĺbky srdca )
nočné nálety
chromozónu X
a chromozónu Y.
ona
nemám čo povedať, iba to, že sa (ne)vrátim
odšťavená
zo všetkých 4 polovíc
( z toho obe sú oveľa väčšie a priehľadnejšie )
rezervujem si sopečnú energiu
nevysvetliteľné, nepochopiteľné a na míle vzdialené všetkým predstavám
naposledy
si ma videl
plakať
keď som pochopila
axióma lásky v (ne)dohľadne
mám obe hlavy
ľavé
a prahnem
po výstreloch
dojatie čipkovaných nohavičiek
som zbytočná
striedavo oblačne a daždivo
prepichujem nosné body
v stratosfére
NIEKTO mocnejší ako ja
pod vplyvom
konvergentných faktorov
vstávam denne z postele
s nenávistným tikom
sujet písal nikotín
odstupňuješ nahotu
na okne z ulice
pevne zovrieš moje moria
a potom zabudneš.
2dl idealizmu s ľadom
Onanujem až do skonania
nad tvojou blankytnou frigiditou.
Bol som sprostý, mal som kurvy
čo chutili mdlo a prihorene.
Krása temnoty
Ten zdanlivo dokonalý svet
plný je nechutného rozkladu
prázdnych slz , opovrzlivych slov
zmarených nadeji
univerzálna rozprava o okennej rímse
iste si pamätáš.
odsúval si ma medzerníkom
na okraj taniera
a mne sa snívalo
nezabudni doma zubnú kefku
máme platonický vzťah
nechytáš ma za ruku
iba medzi nohy
chce to prelomiť
obloha bola chvíľu modrá
z postele lietali pružiny
asi nepočuli o gravitácii
ako keď si sedel na plote
a rozlieval po Mliečnej dráhe
Po daždi. Bez vzkriesenia.
stromy sú už
celkom polonahé
číhajú zo samoty .
lepíš sa zámotkom
(p)opísaná ako rozkoš
z jabloní opadali
niečie vzdychy
. neveriacky
akoby leto nemohlo
R na košeli, za nechtami, v zuboch
Som sám zo zvyku.
A mám pravdu, kamennú,
pár ráz prežutú
Ale mám ju a držím ju ako v okovách
Mal jour, l"amour
možno vekom sprostiem
a neverím šuchotu slnečníc na jazyku
si mandarínkovo bledá
a zhasla si mi v hlave.
jesenná rovnodennosť
leziem od domu k domu
s hypotézou sveta
ako zlacnenej verzie
detskej výživy
predpokladám, že sa nepoznáme
som v znamení sliepky
vôbec to neregistrujem
hoci, mal by si vedieť :
odkedy obcuješ s moľami
zrodenie polárnej žiary
chutíš vôňou
zašlých svetov
a neviem sa nasýtiť
a aj keď sme
klopeš si za oknom na čelo
pýtala sa
či slnko aj vychádza
a v druhej izbe spala
s iným .
výkričník - pomlčka - otáznik
7 chudých
egyptských kráv
požiera moje vnútornosti
vyhovárajúc sa