Písmák Bolesť je vždy dočasná
Bolesť je vždy dočasná. V mojom prípade vyprchá cez noc. A ráno, ako vymenená, nová, cez sklo sa dívam na seba. Akoby medzi mnou a ňou boli múry, dlhé betónové stĺpy, cez ktoré sa nedá dostať.
ty a tvoj spôsob ľúbenia
Stránim sa Ťa. Uväznil si ma do svojich pocitov. Aspoň nich sa teda snažím ukryť. Na najtmavšie miesto Tvojej duše.
Odhalenie
/Nebuď hlúpa, chováš sa ako hus. Rozmýšľaj triezvo, nie si nijaká naivka. / Kričal na mňa ten kúsok hmoty, ktorý mi po dnešku ostal namiesto mozgu v hlave.
Aké krásne by bolo, keby sa do mňa zaľúbil, aké krásne by bolo sa s ním stretnúť, keby mi napísal báseň, aké by to bolo keby.
Tak strašne...
Tak strašne ublížená, sama. Sedí, premýšľajúc o smrti.
Tak veľa ráz zradená. Zabodnutá do chrbta.
Nádherne idylicky desivá
Ponorená do atramentu,
posypaná blčiacimi fakľami,
ošľahaná vetrom, stojí, nehýbe sa.
Tajomná, nádherne idylicky desivá.
Neutekaj mi!
Trhá mi hruďou vpred,
niekde k Tebe.
V ušiach búši mi neznáma sila.
To srdce naráža do pŕs,
Na všetko pristúpim, len na ticho nie!
Trestám sa, Bože, sama. Svojou túžbou pribíjam svoje telo znova a znova na kríž bolesti. Nemohúca ubrániť sa jej, ani poddať. Trpím.
Naveky zatratení
Ku večeru, keď všetko chystá sa spať, vychádzaš ty a lámeš spánku väzy. Tľapkáš noc po pleci, zdravíte sa ako starí priatelia. Ty jej služobník, ona tvoj ochranca. Stratený v čase, dúfam, že o polnoci nezablúdiš k mojej posteli.
Nežný diabol, umelec
Chcela som ho. A vedela som, ako ho dostať. Bolo na ňom vidieť, že chce originálnosť. Bola som teda.
Noc
Ó noc, ty čierna múza
Ty, čo z prachu čaríš kúzla
Ty, čo skazu prinášaš
Tiež k oblakom túžby vynášaš
Spútaná fantázia
"Pusť ma. " Zakričí moja fantázia a šklbe sa v zovretí. "Chcem tvoriť. " "Vydrž.
Vzdávam sa dobra
Odrazu stojím na temnom závoji zvanom svet.
Odrazu stojím a okolo mňa nikoho niet.
Okolo hľadím, vzdávam sa dobra deň čo deň.
Do sveta kričím: "Dobro už nie je, áno viem.
Keď príde moment
Keď príde moment,
keď si na konci so silami,
vstaň a choď von.
Krič, plač a smúť.
Mám inú možnosť?
Strach. Bojíš sa, že ma stratíš.
Už si stratil. Nebudem ti kaziť ilúzie, ale ja už tu nie som.
Báseň o posranom živote
Kedysi to bol bežný osud.
Žiť bez pôžitkov sveta.
Dnes je doba rozmaznaná,
neuspokojí sa s kade čím.
Nestojí za nic
"Nestojí za nic. "
Řekl mi jendou můj vnitřní hlas o mém umění.
Dala jsem mu za pravdu.
Celé to bylo o smradlavým, hnědým hovně.
Kráčať s dobou je ťažšie ako loviť krokodíly
Hodíš laso, pevne ho zovrieš.
A potom už len čakáš na tlak.
Chvíľu sa metá, chvíľu sa šklbe.
Báseň o padajúcom liste
Padá list. Nik ho nevidí.
On je sám a stále padá.
Pretína vzduch svojimi žilnatými krídlami
a stále padá nižšie.
Boh
Vlní sa vo mne periodicky.
3,333.
Hlas neutíchajúci ani v noci.
Bledý, no smelý zároveň.
Chlapec, ktorý sedí sám
Sedí sám.
Všade sa mihajú ľudia,
ale jeho akoby sa nič netýkalo.
Vo svojom svete nahliada inam ako my,
Nech sa stane to, čo sa má stať
Nech sa topiaci utopí a hynúci nech zhynie. Nech prosiaceho vypočujú a smädného napoja. Nech slnko výjde v nový deň a noc sa stratí v druhú stranu. Nech vietor rozfúkava lístie, nech sa kvetmi plní džbán.
Jediný moment
Ruka dopadla na stôl. Jedným z prstov zachytila pohár, v ktorom boli uschnuté škvrny od červeného vína. Pohár sa naklonil a omámené dievča ležiace na gauči nemalo silu sa ani načiahnuť, aby ho zadržala v páde.
V tom istom momente niekde za Tichým oceánom v chátrajúcej garzónke rozbil muž s počernou pleťou tanier o hlavu svojej manželke.
Dúha
Bol jeden z tých dní, kedy vo vzduchu cítiť vôňu mokrého prachu. Do hlavy vám udiera tlaková níž a sychravosť prináša vám len deprimujúce myšlienky. Opustená ulica zívala prázdnotou. Všetci boli schovaní doma, v teple.
Luna
Prepleť ma svojím modrým svitom.
Ožiar tmu stále, čiernu.
Osvieť vyznania duší bolestné.
Krik a sirén žalospev.
Bližšie Bohu. A láske.
Tupo sledujúc nočnú oblohu,
bližšie Bohu. A láske.
Zrkadlia sa duše v brehoch hviezd,
čo lúčmi pretínajú odtiene smútku,
S kytarou o hlavu
S kytarou praštil ji o hlavu
a pak ji zachytil,
aby mohl její bezvládné tělo
uložit do postele.
Bubliny a 5 kroků ke smrti
5 kroků.
A pak už jen
otevřít oči a čekat.
Kdy vystřelí bubliny
Lampióny
Stúpajú k oblohe.
Ľudí opantáva viera v zázraky, v splnené sny, v lepšie zajtrajšky. Dvíhajú hlavy a dúfajú, že toto je ich šťastný deň.
Koľko hodín som strávil zízaním do zeme, klopením hlavy, ronením sĺz.
Depresia
Kráčam tmou, vnútro mi ťaží nejaká neznáma temná sila. Ťažko sa mi dýcha. Tiene stromov okolo mi naháňajú strach. Zvýjajú sa vo vetre a šepkajú si svoje tajomstvá trochu nepríjemným, mraziacim spôsobom.