stretnutie

na stole leží
gavorníková s ondrušom
a z rádia sa rozpína
do (ne)priestoru

len tak

narodil som sa
vauguste
aty vjanuári
najradšej vkladáš

ako obyčajne

rebro

uľaví sa mi
áriou
tvojho plaču
pohľady zúčastnených

ty a ja

zdiaľky
si ku mne
vystierala ruky
prosebne

kruhy

sadneme si
do trávy
- zrazení anjeli -
vočiach máme

stopár

zbičovaný myšlienkami
stopujem na poľnej ceste
vietor
nežne ma pohladí

lupene studní

keď si ťa vysnívam
z dna neba
kto mi ťa nahradí
buď sladkou vôňou kvetín

Šach

ocitám sa na mieste
kde mi vykrvácali
všetky piesne
po fajke mieru

Myšlienky prvých mrazov

toto sú myšlienky
povzbudené tichom
prázdne
ako dupot bosých nôh

Pokojná noc

vkalichoch bledých konvaliniek
zomieram
na západ slnka
na bezútešný rytmus prudkých jedov

waterloo

rozložím karty
a ty na mňa
vplývaš úsmevom
avantgardných lások

Je ráno

praskajú mi skrehnuté kosti
pod ohybom rána
myseľ odtŕha sa od sna
opäť je tu krásny nový deň

Prebúdzania

zhasli sme svetlo
a zažal sa deň
nový
svieži

čas pirátov

už sme znova
na pirátskej lodi
bez farebných plachiet
neukotvení

kultúra veterných mlynov

vžilách sa varí
sčernená (ľudská. ) krv
tepny mi vystúpili na krku
aty si sa ich zľakla

rozmrazovanie

znovu sa zjavuješ
s vlčím pohľadom a okuliarmi
v ktorých sa topia sklá
pohybom rozvlníš povetrie

tieňový život

zodraté topánky
na polceste do ohňa
hlas jasu
spresnosťou blesku

pošta vo fľaši

sledujem
nepostihnuteľné gestá
skrytej paniky
pretože letíš

celá

prehŕňam spomienky
lebo agátový kvet
ma omamuje
vôňou tvojho tela

Názory

Aký je vlastne revanš lásky.
Kríž, čo hladí človeka.
Aký je potom revanš nenávisti.
Opustenosť, smútok, prázdnota.

metaláska

chutnám med
zohriaty ztvojich dlaní
ku ktorým sa lepím
aodtŕham zároveň

Na skepsu treba dieťa

Šliape mi na päty
dieťa.
Túži byť telolezcom,
zdolávať ma.

Čo na srdci ...

Dnes bijeme sa do pŕs,
súkame hrdé slová;
rty rozdeľujú vety,
jazyk bičuje odhodlaním.

Odchod

- Nestískaj mi ruku tak.
Ja nemám strach.
- To viem,
len chcem byť stále pri tebe.

navždy

kamienok vruke
praskol mu vdvoje
jeden má on
a druhý má ona

sveter

obliekaš mi sveter
aja sa cítim
akoby si ma zatvárala
do jedného zo svojich svetov

v znamení vetra

večer
mi naleješ
prsty do vlasov
astávame sa

Post scriptum

V rukách máš bozk
a smaragdový úsmev v tvári,
rozliaty na galaxie
božích ciest.

Oči v rispede

Hľadal som vsvojich tvoje oči,
nežné, maličké vlhké lane,
ktoré si vdýchaní vetra ksrdcu pootočím,
aby som vpáľave slnka nezabudol na ne.

nitky babieho leta

nitky babieho leta
stúpam na
spenené more teba
večne

bodka

bodka
chcel som iba zašepkať
že si to práve
ty

Kat

Kat
Na dôchodku pracuje
rozbíjač šťastia a dychu.
Čepeľ je tupá

titanic

titanic
vsedemnástom dni .
vo hvizdoch
zelených píšťaliek

huslista

huslista
som vspleti
svojho ticha
rozomletý nábojmi

včela

Včela
Posielam ti obrázky
ktoré nachádzam
kdesi vútrobách

Šialené premeny

Šialené premeny
Vízia
siedmy sen
a smer

Možné dôsledky spomienok

Možné dôsledky spomienok
Počas letu
strácam tykadlá
a vbehu mi

Prieteľ mi povedal

Priateľ mi povedal
Niekto ma šľahá po srdci žihľavou
a ja nerobím nič,
len si trhám na prikrývke

Oáza jednej palmy

Oáza jednej palmy
Vpúšti
jej zverujú
tajomstvá

V dunení stromu

Vdunení stromu
Na jarnom slnku
zhadzuješ kožu
a vkorune

Šťastná rodina v parku

Šťastná rodina vparku
Vnáznaku ramien
vidno snahu
no vtvári

V dychu vyhasntých pahrieb

Vdychu vyhasnutých pahrieb
padajú mosty
a hladíme si
vzájomne do očí

Lapsus

Lapsus
More
a obloha
ten večný kolobeh

Anakúzia

Anakúzia
Večne si tá
o ktorej som sníval.
vpočmáraných veršoch

Láska podľa Tomáša

Láska podľa Tomáša
Dávaš sa kolísať vetru
a vodopád hľadá vsebe
tvoje bytostné teplo

V dychu vyhasnutých farieb

Vdychu vyhasnutých pahrieb
padajú mosty
a hladíme si
vzájomne do očí

Utrpenie malého básnika

Utrpenie mladého básnika
Venované Jozefovi Urbanovi
Vždy odkrýva priezračné studne,
peruťou duše svojej zamáva

Bezmocnosť mrazu

Bezmocnosť mrazu
Na oblok
si kreslí
mocný mráz

V pálivom príboji ozveny

V pálivom príboji ozveny (Mramorová duša) Zhŕňaš rukou hviezdy na zem, do prachu vyšliapaných tvárí a do odrenín z pohladení. Dychom si len tak zakryješ na okne výhľad zo seba a každou kvapkou sa odo mňa vzďaľuješ, no hneď sa i vraciaš s karavánou vetra k judášskym bozkom a k pálivým príbojom ozveny, väznenej v mramorovej duši.

V ruinách cti

Vruinách cti
Niekto dal
pierko (bez krídel)
nad plameň

V rieke bielych veľrýb

V rieke bielych veľrýb
Opäť mám v srdci noc
a v tvári deň
sa mieša

Kainova ruka

Kainova ruka
Spaľuje pierko
a myje si stygmu
na čele

Vždy len ona

Vždy len ona
Hľadím na ňu.
Je skrytá pod slnečníkom,
tieň ju chladí.

Noc

Noc
Dnes pýtal som sa Noci
Kdeže si bola.
Chcem snívať krásne sny.

Rozhovor

Rozhovor
Smiem ťa osloviť.
Bojíš sa.
Nie, len sa trochu hanbím.

Tri kroky od neba

Tri kroky od neba
Odkrojím si z tvojich pier
a rozbíjam všetky
prasiatka z porcelánu,

V Marine sa žije po starom

V Martine sa žije po starom
Prihováram sa zemi
po sejbe
šeptom,

Pre tridsať strieborných?

Pre tridsať strieborných .
V duši nepokoj
a vonku
ani nesneží

List a tri slzy, Bezmoscnosť mrazu

List a tri slzy
Líham si na korunu
prastarej jablone,
ktorá ma odchovala

Minca

Minca
I.
Bratov päťročný
Adamko

Siedmy sen Renáty Bajcíkovej

Siedmy sen Renáty Bajcíkovej
Vždy ma fascinovali sny, tie záhadné tobogany ľudskej mysle, vytúžené, ale niekedy i nechcené a mučiace predtuchy ľudského života.
Niekedy veľmi dávno mi povedala Renáta Bajcíková, keď sme sedeli vo vysokejtráve.
“O čom sa ti sníva. ”