Písmák Nielen oberaniE
zbierala jahody
sladkosť navždy
presiahla jej moc
keď
NErozlúčka
Ešte vidím mávanie.
V lúčoch slnka zostávajú
poloobrazy duše.
Pozoruje klíčenie semien.
Zatiaľ len ego
V pomyslenej kráse bohýň
vystavujú svoje telá
na obdiv svojich vlastných očí.
Pod bezchybnou pleťou
Vankúš čo ma sprevádza každú noc
hladkáš ma nohani
ako to robíš len ty
vkladáš ma do pier
bozkami stekajúcimi
Premlčaná odvráva
Strážená rieka
preteká pomedzi dlane
obmýva tajné zákutia
odnáša stopy času
Jazvy na tele ľudstva
A opäť budú deti
v nočných morách snívať
o dôvodoch a príčinách
ďaľšej vojny v dejinách.
My medzi nami
Pritúľ ma svojou dušou
aby mi život neodfúkol sny,
dotkni sa ma Amorovou kušou
nech nepríde koniec hry,
Možno čakanka
Čakám, kým sa žemlovka upečie
nejem, nepijem
čakám na Teba.
Závidím čakanke jej silu.
Kvety na hrobe
Už opadali všetky lupene
zostala len spomienka
na zakvitnutú krásu.
Scvrknuté zosušené listy
Predtucha
Slamená predtucha brázdi tvár
v náhodnom odlive pokoja,
kvapôčky strachu sa zlievajú
do riek tečúcich do mora,
Premeny vody
Stratené zlo už odplavila voda
obrúsila ostré hrany kameňa
zmiernila strmé svahy údolia
zmyla prach zašpinených rúk
Hľadanie
Tápajúce ruky v tme
hľadajú spínač svetla
ťapkajú po stenách dokola
zdá sa, že naivne.
Pokojnosť I. a II.
Slávik vzlieta z hniezda
nasledujúc posledné slnečné lúče
pred večerným kŕmením vtáčat.
A listy trávy na stráni
Hranice tieňov
Večerná zora dosadá
na vrcholky mladých listov
vpisuje nápisy slobody
na opadané lupene kvetov.
V knižnici
Keby som dostala doživotie
chcem aby ma zavreli v knižnici,
police z horaq až dolu
naplnené knihami
Bojím sa, že stratím seba
Volám po slobode,
hľadám stratené právo na seba,
obhajujem obvinenia.
Snažím sa dokresliť pravidlá
Epilóg života
Neprestal si dúfať
ako oni už prestali dýchať,
už nemali čo ponúknuť
nevládali sýtiť jej
Na ruby chápania
Prosiacou dlaňou odvrátenou
od zúfalstva
žobre o kúsok chleba
pre vyschnutú dušu,
Trenčiansky hradný múr sa rozdadá
Trenčiansky hrad prišiel
o svoje nohy
rozložili sa na dni
minulosti
Milosť vidieť
Odraz svetla Tvojich očí
prenáša bolesť na moje bedrá
dáva mi milosť vidieť
Tvoje vráskavé pohladenia.
Daždivá spoveď
Daždivá spoveď nežných tvárí
dopadá na opadané lístie
ako padajúca kvapka
odvahy.
Končeky prstov
Biele končeky prstov
zahalené v hrudkách zeme
vkladajúce zárodky plodov
do života našej Zeme
Stratená
V pestrej kytici sĺz
hľadala úľavu.
Strieborná dráha planét
sa rozmazávala v opare,
Staň sa bonsajom
Staň sa
bonsajom života
nežiadaj viac než
Ti plytká miska
Pšeničná
Zlatavá farba pšenice
zanecháva na prstoch pohľadenie,
slnečné svetlo preteplí
najtmavšie kúty mojej duše.
Neskryjem sa pred sebou
Stála som pred davom
so zloženou maskou z tváre
s odhaleným najslabším miestom
mojej útlocitnej duše.
Celý vesmír
Chýba mi kúsok neba
v ktorom by som mohla listovať
Tvojimi rukami
aby mi dávalo hviezdy šťastia
Sklamanie
Cítim, že som zvedla
a opadali zo mňa všetky lupene.
Vyschnuté pery už nedokážu
nasať dostatok ilúzie,
Nezvládnem to
Nezvládnem to
Nezatváraj dáždnik
ktorý držíš nado mnou
nenechaj padať na mňa
Cesta k Tebe
Cesta k Tebe
Metamorfózou
sa stal zo mňa motýľ
aby som mohla
Moja noc
Večer, keď sa mi slnko odvracia
končí sa deň a noc ma ovláda,
noc moja tichá. smútočná
plná snov a sĺz do vankúša.
Pád zo strechy
Pád zo strechy
Dnes po svete lietali
zlí draci
a hoci som sa vyhýbala
Iný zrak
Keď si kráčal sám
počul si anjelov plakať,
videl si anjelov skákať.
videl si krásy strateného sveta.
JAR
Jar, to je krásna zmena po zime
dráždivá vôňa brnkajúca na oči
štebot vtákov je zrazu iný
tak nežne jarný. príťažlivý.
Nepochopená
Zavrela som dvere zvláštnosti
odhodila som všetky pocity
a aj keď sa dotieravo vracali
myslela som si, že som slobodná.
Bolí ma
Niekedy sa stáva, že urobím to
čo by som vlastne ani nechcela
. ale neodstane sa.
A mňa to bolí aj za Teba
Neviem
Už toľko krát som črepy zbierala.
už toľko krát som kúsky zliepala.
už toľko krát som snívať prestala.
že ani neviem, či to ešte raz všetko začnem
Stratila som závoj nevinnosti
Voda už začína vrieť, tak pomaly vstávam, že čaj zalejem. Stôl máme pri okne a tak sa zahľadím na zasnežené pole pred domom. Myšlienkami však idem oveľa ďalej.
Zakrývaš moje nahé telo na posteli
hľadíš plamienky v mojich očiach
odpovedáš na nevyslovené otázky
Otcovi
Často spomínam na naše spoločné chvíle,
pamätáš, ako sme robievali na záhradke.
Bola som veľmi mladá, priam detská
a Ty si mi dával rady do života.
Tajná polovica
Pod rúškom dňa sa vo mne ukrýva
a po nociach na svetlo sveta uteká
aby sa aspoň trochu vybúrila
a vydržala cez deň ukrytá
Kamarát
Len kamarát vie podržať Ťa
keď padáš dole priepasťou
on Ti vleje nové sily
on sa vráti za Tebou.
Strom
Vyklíčil z malinkého semienka
vlastne úplne proti svojej vôli,
nič ho tu neláka rásť do svojej krásy
zakvitnúť len tak z povinnosti.
Zaľúbená
Aj čakanie na Teba sa mi zdá nádherné,
chvejem sa v sladkom očakávaní,
akoby som sa stala zrazu osikou osikovatou.
V mysli nemám nič okrem Teba,
PROMÓCIE I.
Jasná chvíľa dôstojnosti
nás vnáša do života,
slávnosť zvaná promócia
povznáša naše srdcia.
Keď padá list
Padalo vtedy lístie,
zem bola posiata zlatom
keď sme kráčali spolu svetom
keď sme patrili pevne k sebe.
Kvety
Púčik sa otvára
na prianie slnka
a odkrýva dno svojej krásy.
Lupienky zažiaria s dojemnou jemnosťou
PROMÓCIE III.
Zaznejú posledné slová
vďaka smerovaná k vám,
k vám, rodičom našim
ktorí neochvejne stáli ste pri nás.
PROMÓCIE IV.
S náručou plnou nádejí
stojíš v tichom poznaní,
že niečo sa práve končí
aby iné sa zajtra začalo.
Sviečka
S plameňom sviečky sedím
pozerám do priameho svetla,
ktoré nevinne preniká na dno duše,
ktoré odkrýva všetky tajomstvá.
PROMÓCIE II.
Prestreli červený koberec
kytice zdobia sálu,
rodičia pyšne sledujú
do talára odetú dcéru.