Písmák Duch dymu
temnota okolo, vhlave víria tiene
očami blúdi, nikoho nevidí
len duchov dymu
ponára sa do tmavej bažiny
stratila lásku
rozorvané vnútornosti srdca ležia
ona sama na dne zúfalstva studne
naplnila ju slzami,ktoré teraz chýbajú
čierne fľaky na lícach po maskare
Prehra
Stále hlodá. Nechce prestať.
Ničí ma znútra. Pomaly požiera moje ja.
Mirke
Ležím sama cítiac sa opustená
na posteli sama cítiac sa nepochopená
srdce mi krváca smútkom
po rukách tečie krv, pýtam sa : umieram.
Volba
Potrat. Pri tomto slove mnohým naskakujú zimomriavky. Jedným z náboženských dôvodov, druhým kvôli strachu,že i im by sa to mohlo stať. No a s tretími to nerobí absolútne nič nerobí.
zúfalstvo
na zemi ležiaca
v kĺbku schúlená
naveky nešťastná
naveky odsudzovaná
ja a Ty
forever jaa ty,
ty skvelá cigánka ,
ja osamelý umelec ,
tvoje oči ako rozkvitnuté záhradky ,
dážď
Väčšina populácie Zeme neznesie,keď na ňu dopadajú mokré,studené kvapky,schováva sa pred nimi pod striešky,búdky,zahaľuje sa do pršiplášťov,či vystrkuje proti nebu nedobytné ,hrozivé daždniky.
Niektorí obyvatelia tvrdia,že majú radi dážď,že nie je nič lepšie,než zaspávať pri cupitaní tisícich drobných molekúl H2O. No len zopár ojedinelých jedincov si myslí,že prechádzka v daždi,keď na nich dopadajú stále nové a nové vodné torpéda,stekajú po obnaženej pokožke,vlasy sa lepia na tvár,chladia rozhorúčené čelo,je ten najlepší liek na depresiu,smútok,či samotu.
Koľkokrát som chodievala zo školy vrcholne znechutená školskou byrokraciou,podráždená z otravných mladších súrodencov a nešťastná z tajnej lásky.