Písmák Wales
Kracala som uzkou,klukatou cestou obijimajuc si skrehnutesinavocervene srdce bledymi myslienkami a laskave ruky vetravplietali osamele pramienky mojich vlasov do vlhkosti vzduchu. Olovene zavazia mrakov sa postupne v tichu ukladali na vahy nebies spravodlivo vaziac hriechy cloveka a svojou nekonecnoukomplikovanostou a nedosiahnutelnostou kontrastovali s ludskyjednoduchou krajinou . Drevene ohrady pozemkov pevne zvierali malucesticku v zodratom sate, a pachtivo bezali az k zvazujucemu saokraju mracien. Stebielka travy sa ustrachane branili tmevystieranim svojich drobnych ruk k velkemu slnku, ktore im dodavalonadej roztopasnym zdvihanim a spustanim svojho temneho oblacnehozavoja.
Uvažovanie nad nesmrteľnosťou chrústa
Stále uvažujem nad nesmrteľnosťou chrústa. Je ten chrúst skutočne nesmrteľný. Už od detstva mi každý hovorí že áno. Mám im veriť.
Otázky
Otázky,otázky,otázky. Len tie ma teraz trápia. Bolo najprv dielo alebo autor. Bol skôr mesiac alebo slnko.
O dievčati
O dievčati
A keby jej oslepili oči, otupili sluch avyrezali jazyk,ležiac na morskom piesku presiaknutom jejvlastnou krvou by sihneď našla dôvod na život. More by jejobmývalo bezvládnu dlaňpravidelne aisto, a ona by hneď vedela, že juvoda miluje. Milovala by vodu. A keby more prestalo stúpať a klesať a už nikdy by sa nedotklojej ruky, bol by tam predsa piesok.
Skrz
SKRZ
Sedela a vdychovala paru stúpajúcu z jeho tela, paru s vôňou čiernych semiačok slnečnice pripravených k prešu, zmierených so svojou tekutou budúcnosťou. Pomedzi pramienky jej povievajúcich vlasov útržkovito pozoroval obohu. Slobodné pohyby žltej farby lemovali obrazy oblakov rámami perfekcionizmu a on stisol jej ruku. Otvorila oči a sklonila zrak k čiernej zemi, na ktorej teraz ležalo klbko ich vlastných dlaní.
Ako sa prichádza na veci dôležité
Užjem dezertaž po hlavnom chode.
Dospela som.