Nevesta bez ženícha

... hebký koberec už je prestretý,

Dôstojne kráča pred oltár

V bielom atlase od hlavy po päty,

Závoj z hmloviny halí jej tvár.

Len zopár náhodných svadobčanov -

V skrehnutých rukách žiadne dary nenesú

A kŕdeľ roztopašných detí za ňou

Ťahá vlečku zo sypkého atlasu.

... a padá, padá jej chladivá pýcha -

Zakrýva stopy zmrznutého smútku na tvári,

Tá hrdá nevesta ... bez ženícha

Bude čakať. Až do jari.